speváka

Lucia ŠARÁKOVÁ

1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

"Nerozumiem pocitom "deja vous". Teda tým okamihom, keď prežívam už prežité. Hovorí sa im aj spomienky na budúcnosť. Ale väčšinou sú to príjemné spomienky. Priznám sa, zažívam ich často a už sa nad nimi ani nezamýšľam."

2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

"Nepoznám ten pocit. Celý svoj život som kopal sám za seba. Keby som mal kapelu, môžem sa skrývať za ostatných členov. Ale ja vystupujem pod vlastným menom. Niet sa za koho skryť. A takto mi to vyhovuje. Byť sám za seba a svoje činy zodpovedný.

3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

"Chcel by som byť orlom. Aby som mal pod sebou celý svet. Okrem človeka, orol myslím, ani nemá nejakého nepriateľa. Musí to byť super pocit, žiť si niekde na skale a mať nad všetkým nadhľad."

4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

"Možno som trošku egoistický. Rád by som sa z nejakými vecami delil aj so svojimi blízkymi. Neviem, či to nazvať egoizmom, ale doteraz som sa ešte neoženil napriek niekoľkým dlhotrvajúcim vzťahom. Cítim ale, že teraz chcem spievať, koncertovať s kapelou, venovať sa hudbe. Momentálne ešte potrebujem žiť sám pre seba a pre svoju tvorbu."

5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

"Najlepší pocit mám po koncerte, keď za mnou ktosi príde do šatne a pochváli to, čo videl a počul. Poteší ma hoc sa nájde čo i len jeden taký človek. A chvalabohu, vždy sa nájde."

6. Čo vás otravuje?

"Netolerantní ľudia. Ľudia, ktorí nevedia stráviť úspech druhého sú podľa mňa viac než otravní. Nerozumiem ich pohnútkam a zákerným ťahom. Mne by nenapadlo nikoho urážať alebo písať do internetovej diskusie tie zúrivé nadávky a invektíva. Možno si tak len riešia vlastné komplexy, ktoré skrývajú za svoju anonymitu. Iritujú ma."

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

"Keď ma prijali na konzervatórium. Išiel som tam s tým, že som nemal základnú umeleckú školu, len súkromného učiteľa. Navyše som zmaturoval na jednotku z gitary, čo som nečakal. A prekvapko bolo i to, že som vôbec začal spievať, čo by mi predtým v živote nenapadlo. "Objavil" ma Ľubo "Umelec" Priehradník, ktorý si všimol môj hlas a nakopol ma k tomu, aby som to skúsil."

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

"Asi na to, aby som interpretoval niečo, s čím nie som hudobne stotožnený. Ale to prichádza praxou. Čím som starší, začínam mať vlastný rozum. Zo začiatku som aj ja urobil množstvo chýb, množstvo pesničiek, ktoré by som teraz spieval už len ťažko. Je to o tom, že ma odrazu kamsi prijali a ja som mal pocit, že sa musím prispôsobiť. Človek sa vtedy veľmi rýchlo nechá ovplyvniť. Dnes by som sa už na opakovanie starých chýb nenechal nahovoriť. Preto obdivujem ľudí, ktorí sa v našom "šoubiznise" dokázali etablovať s chladnou hlavou. Takým človekom je napríklad Ivan Tásler."

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

"No jasné. Veľakrát. Opäť sa budem opakovať, ale je to netolerancia, ktorá sa prejavuje vo forme rasizmu, šovinizmu a podobne. Podľa mňa sú ľudia len dobrí a zlí, schopní a neschopní, nikdy by mi nenapadlo deliť ľudí podľa viery či farby pleti. Nechápem, ako môžeme mať ešte v 21. storočí predsudky tohto typu."

10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

"Dobrá muzika. Muziku milujem a keď odrazu začujem nejakú kvalitnú produkciu, plesá mi srdce. Naposledy to bolo pri platni Dana Bártu, alebo pri výbornom swingovom spevákovi Jamie Culumovi."

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

"Som totálny technický antitalent. Neviem ani žiarovku poriadne zaskrutkovať (smiech). Ale v živote mám šťastie na ľudí. Mám vynikajúcu susedku, ktorá sa mi stará o byt a jej manžel je neskutočne zručný, tak mi v byte všetko pravidelne reparuje."

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

"Spieval som v televíznom Cool Clube. Upozornil som na pesničku, že dámy a páni, v tejto je taký a taký báječný text od fantastickej textárky atakďalej. Začal som spievať a prišlo okno. Studený pot. Nedokázal som si spomenúť na ďalšiu slohu. So smrťou v očiach som sa pozrel na kapelu, chalani začali rýchlo sólovať. Keď som to potom v telke uvidel, bolo to tak šikovne zamaskované, že laik ani nič nezbadal. Keby som aspoň spieval v angličtine, tam človek ešte niečo zaimprovizuje, ale narýchlo rýmovať v slovenčine, to je des. Stalo sa mi to viac krát, v tom momente by sa vo mne krvi nedorezal, dnes sa nad tým usmejem."

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

"Á, ja som stále. Občas ma pochytia obavy, či niekedy ozaj dospejem. Mám 32 a ľudia mi často hovoria, ako dobre vyzerám, že nemám vrásky, nemám žiadne problémy nič neriešim. Je to tak. Držím sa hesla, keď nejde o život, ide o hovno. Vtedy sa to dá."

Autor: Roba Opatovského

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.