rýchlikovými súpravami. Od roku 1924 sa na trate v tejto oblasti dostalo niekoľko lokomotívnych sérií označených ako 3/6 s usporiadaním dvojkolies 2'C 1'. Lokomotívy radu Ae 3/6 mali hmotnosť 98,5 t, kolesá priemeru 1610 mm s prevodom 2,224:1 a mohli dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 100 km/h. Z dvoch trakčných motorov, každý s trvalým výkonom 1500 kW, sa krútiaci moment prenášal trojuholníkovou ojnicou na prostredné hnacie dvojkolesie a na spojnice. Keď neskôr stúpli hmotnosti rýchlikov a cestovný ruch zaznamenal veľký rozmach, prešiel celý rad Ae 3/6 do prevádzky s osobnými vlakmi.
Ďalším zástupcom v oblasti rozvíjajúcej sa švajčiarskej elektrickej trakcie, z rovnakého obdobia bola zaujímavá nákladná lokomotíva zo série radu Ce 6/8 prezývaná "krokodíl". Spodné diely tohto dvojdielneho vozidla sa stavali po vzore pojazdu svojich parných konkurentov. V každej časti pojazdu sa vpredu nachádzalo nosné dvojkolesie schopné prispôsobovať sa oblúkom. Za prvým hnacím súkolesím bol umiestnený jalový hriadeľ poháňaný dvoma trakčnými motormi s výkonom 1290 kW, prostredníctvom trojuholníkovej ojnice zavesenej na jalovom hriadeli. Celkový trvalý výkon lokomotívy schopnej vyvinúť maximálnu rýchlosť 75 km/h predstavoval 2580 kW pri celkovej hmotnosti 126 t. V dlhodobej prevádzke sa najviac uplatnili na Gotthardskej trati medzi stanicami Luzern a Chiasso. Úsek je výnimočný stúpaním až 27 promile a množstvom tunelov, z ktorých je až päť špirálovitých. Navyše v dvojkoľajnom Gotthardskom tuneli je nadmorská výška až 1154 m. Toto jedinečné stavebné dielo pochádza z roku 1881 a je dlhé 14 998 m.
Zaradenie lokomotív radov Ae 3/6 a Ce 6/8 do prevádzky nielen že splnilo svoje náročné poslanie nad očakávania, ale aj zviditeľnilo prudký rozvoj elektrifikácie v jednej z najvyspelejších krajín Európy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
