kategórii béčkových filmov. U nás ho poznáme z videotitulov, kde predvádza viac svoje formované svaly a tiež bojové umenia v štýle karate či kung-fu. V televízii sme ho videli v zopár filmoch o mafiánoch, teda opäť o tvrdých mužoch, čo nepoznajú nijaké zľutovanie s protivníkom. Aký je ale Eric Roberts v skutočnosti?

Napriek zlomenému nosu je mimoriadne sympatický a disponuje pekne vyšportovaným telom, ktoré v každom filme rád s pôžitkom predvádza. Súmernú, svalovo pekne formovanú postavu zdobia šarmantné vlasy a modré prenikavé oči a predsa čosi na ňom nesedí. Vychádza z neho nejaká nevysvetliteľná negatívna žiara potláčajúca jeho príťažlivosť. Pred kamerami pôsobí mimoriadne hrozivým dojmom, ale ani podľa civilných fotografií by ste mu dieťa do rúk nezverili.

Jeho filmotéka by pokojne zaplnila menšiu videopožičovňu, ale ľudia sa po nich až tak nehrnú, nevyčkávajú netrpezlivo jeho nové premiéry. Keď sa však zjaví, uvedomujete si ho, cítite tajomného muža, ktorý presvedčivo vzbudí záujem žien aj napriek tomu, že majú z neho strach. Reprezentuje akúsi divokú a surovú sexualitu, brutalitu, podmanivosť, akoby chcel zo svojich partneriek za každú cenu urobiť obeť. Je neuveriteľne často obsadzovaný, pretože a to je dôležité je majstrom svojho remesla. Nie náhodný bol jeho fantastický začiatok kariéry, nie náhodné bolo jeho nominovanie na Oscara v roku 1985 za výkon vo filme Splašený vlak. Do dnešného dňa natočil takmer sto kino-, TV- a video-filmov.

Eric Roberts pochádza z hereckej rodiny. Okrem známej hollywoodskej hviezdy Julie Roberts, sa aj jeho druhá sestra Lisa venuje herectvu. Po boku Julie si zahrala napríklad epizódnu rolu vo filme Reč slov. Herec má ďalej ešte nevlastnú sestru Nancy z matkinho druhého manželstva, s ktorou sa, podobne ako s ostatnými sestrami, od roku 1992 vôbec nestýka. Eric sa narodil pred štyridsiatimi ôsmymi rokmi v znamení Barana. Keď si prečítate všeobecné charakteristiky tohto znamenia, zistíte, že v prípade Erica papierovo všetko sedí. Až na maličkosti - je bojazlivý, nevysokého vzrastu a blonďák. "Moji rodičia skúšali rôzne povolania až skončili pri divadle a založili si aj súkromnú hereckú školu. Navštevovali ju okrem iných aj deti Martina Luthera Kinga."

"Narodil som sa takmer v lietadle. Stroj práve pristál v mississipskom Biloxine, keď som prišiel na svet. Ale vyrastal som v Atlante," rozpráva o sebe Eric a dodáva: "Ako päťročný som ešte nerozprával, iba som tak koktavo premieľal. Ešte aj dnes mám s tým problémy, preto mi aj novinári často vytýkajú moju zvláštnu artikuláciu a rečnícku techniku. Vždy sa snažím veľmi presne naučiť svoje dialógy a opakujem si ich, aby sa táto chyba neprejavovala."

Hneď ako sa naučil chodiť, začal účinkovať v divadle, po prekonaní koktania dostával aj dôležitejšie úlohy. Ako pätnásťročný mal za sebou už osemdesiat (!) vystúpení. S rodičmi si zahral v Othellovi, kde otec stvárnil titulnú rolu a matka hrala Desdemonu. Rodina sa však neustále borila s existenčnými problémami. Skúšali všetko, čo akokoľvek súviselo s divadlom, no peňazí bolo stále nedostatok. "Ako dieťa som vždy hrával na pódiu, nikdy som sa nehral na ihrisku. Vždy som mal len hereckých partnerov, nikdy nie kamarátov. Preto som sa tak upäl na svoje sestry," priznáva s trpkosťou, keď príde reč na detské roky.

Miloval svojho otca. "Otec bol najvzdelanejším človekom akého som kedy poznal. Keďže som nerozprával nejako dobre a veľa, dal som sa na čítanie. Čítanie bolo mojou jedinou zábavou, keďže sme nemali ani televízor. Ako osemročný som čítaval drámy Tennessee Williamsa, Shakespearea, Čechova. Otcovu knižnicu. On bol mojim najlepším priateľom, kamarátom, učiteľom a otcom. Mal som ho veľmi rád."

S pribúdaním konfliktov medzi rodičmi, sa deti často obávajú, že sa ich rodičia rozvedú. Tak sa aj stalo. Dievčatá ostali z mamou, Eric s otcom. "Vtedy som mal dvanásť rokov. Mama sa skoro po rozvode opäť vydala. S jej novým manželom sme sa nevedeli zniesť ani pri návštevách. Mal som pätnásť, keď ma jednej sobotnej noci vyhodil z domu do dažďa."

Prišla ďalšia tragédia: Počas výletu sedel jeho otec s druhou manželkou v člne, keď sa ten odrazu pred Ericovými očami prevrátil. Eric sa za macochou vrhol do vody a chcel ju zachrániť, no topiacej sa žene už nevedel pomôcť. Tieto traumy z detstva mali za následok, že Eric len po mnohých rokoch a až po psychologickom liečení dokázal rozprávať o detstve a spomínať na dospievanie.

Herectvu sa venoval veľa a poctivo. Skončil Grady High School, odletel do Londýna, kde ho prijali na najlepšiu anglickú hereckú školu Royal Academy Of Dramatic Art. Finančne ho podporoval otec, s ktorým si neustále písal. Obaja snívali o tom, ako si raz kúpia veľký dom a ako sa k nim vrátia Lisa a Julia, keďže sa Eric stane veľkou hviezdou. "Uvidíš, vyhrám Oscara a všetci budeme spolu bývať v Hollywoode v mojom dome."

Po dobrých referenciách z Royal Academy odchádza do New Yorku na American Academy Of Dramatic Art, aby sa tu ešte viac zdokonalil v herectve. Zarábal si príležitostnými prácami, zamestnal sa v kníhkupectve odkiaľ ho však vyhodili pre údajné odcudzenie niekoľkých kníh. Ešte nemal dvadsať, keď v Public Theater dostal prvé významnejšie úlohy, zahral si napríklad v NBC opere Another World.

Roku 1977 zomrel Ericov otec na rakovinu a mladík ostal odrazu úplne sám. Začala sa nekonečná pekelná cesta medzi drogami a alkoholom. Po ťažkej autonehode, po ktorej mu ani plastickí chirurgovia nedokázali úplne napraviť rozbitý nos a zjazvenú tvár, prišla ruvačka s policajtom, ktorý sa ho v nočnom New Yorku snažil zastaviť pri vymlátení dverí do bytu. Pri zatýkaní sa našiel u opitého a nepríčetného herca aj kokaín.

Našťastie prišiel filmový debut King Of The Gypsies. Za znamenité stvárnenie cigánskeho vodcu získal cenu Golden Globe. Cesta za vysnívaným úspechom sa zdala byť otvorená, Eric však odmietol trojročnú zmluvu Dina De Laurentisa a rozhodol sa pre divadlo. Po dvoch rokoch sa k filmu vrátil v tituloch Paul´s Case a v Raggedy Man, kde bol jeho partnerom Sissy Spacek. Stvárnil postavu tajomného námorníka, ktorý sa votrie nielen do priazne Spacekovým deťom, ale aj do postele jeho ženy. Ericov výkon bol taký presvedčivý, že sa ho kritici nevedeli vynachváliť.

V roku 1983 prišiel film Boba Fossa Star´80. Ten odštartoval Robertsov dlhý zoznam filmov, v ktorých stvárňoval postavy nebezpečných dobrodruhov, vrahov a mafiánov. Krátko na to natočil pravdepodobne svoj najúspešnejší film Splašený vlak. Za rolu v tomto filme bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe, podobne aj jeho filmový kolega Jon Voight obdržal nomináciu v kategórii najlepšia hlavná postava. Veľký úspech zaznamenala aj vtedy ešte mladučká Rebecca DeMourney. "Kvôli postave, ktorú som hral, som musel pribrať pätnásť kíl a strašne veľa som cvičil v posilovni, aby som zvládal fyzickú záťaž, ktorú si rola vyžadovala." Napriek všetkým úsiliam ani on, ani Voight, Oscara nezískali. Eric sa však stal hviezdou a počnúc týmto filmom si už mohol vyberať nielen medzi postavami, ale aj partnermi.

Dôležitým medzníkom bol film Blood Red. V príbehu o prisťahovalcoch, ktorí sa snažili získať americké občianstvo hral Eric hlavnú úlohu. Režisérovi sa však nedarilo obsadiť postavu Ericovej sestry. "Mám sestru, čo keby ste skúsili ju," navrhol. Bola to Julia a ani sa nemusela veľmi namáhať, úlohu dostala. Odštartovala kariéru a čoskoro nechala svojho staršieho brata v závetrí. Vzťah súrodencov sa narušil a nepomerili sa ani po mnohých rokoch. "Pomohol som Julii, aby sa dostala tak vysoko. Ona je však egoistka a nikdy mi ochotu neopätovala. Moja sestra vôbec nie je taká talentovaná, ako si myslíte." Film bol mimochodom tak slabý, že do kín sa dostal až o štyri roky neskôr, keď filmový záujem o Juliu gradoval.

Z vonkajších predností stoja za povšimnutie Ericove vlasy. Medzi čoraz viac plešatejúcimi hollywwodskymi hviezdami patrí k nemnohým, ktorých nebo obdarilo hustými zdravými vlasmi. O ne sa herci väčšinou starajú ako o oko v hlave. Keď však bolo treba, nechal sa vystrihať nakrátko (vo Voľnom páde), peroxidom zblonďavieť (v The Coca-Cola Kid), začerniť (v Špecialistovi) alebo schovať pod parochňu (v Rude Awakening).

Väčšina Ericových postáv sa podobá ako vajce vajcu. Filmy akoby nadväzovali jeden na druhý a tvorili akýsi nekonečný seriál o nebezpečnom gangstrovi, ktorého profil sa v jednotlivých epizódach takmer nelíši. Rovnako v žiadnom filme nechýbajú zábery obnaženého tela. Akoby sa ani režisér, ani herec nesnažili o hlbšie zobrazenie postavy. Inak tomu nebolo ani v známom kasovom trháku Špecialista. Príbeh určite poznáte. Dievča (Sharon Stone) vidiace zavraždenie svojich rodičov prisahá vrahom pomstu. Nájme si špecialistu na výbušniny s bohatou praxou (Sylvester Stallone). Vodcom mafiánskej rodiny je, samozrejme, Eric Roberts. Po nespočetných akciách, výbuchoch, sexe a krviprelievaní sa pomsta naplní a bezcitní zločinci sú spravodlivo potrestaní. Roberts je aj v tomto filme potrebne nepríjemný, odporný, slizký a zároveň nechutne príťažlivý.

Dnes žije Eric Roberts so svojim psom pokojným bezškandálnym životom. Ročne natočí jeden film a snaží sa zabudnúť na drogy, búrlivý život a problémy s políciou. Možno sa už zmieril s tým, že aj po pätnástich rokoch zostáva v tieni svojej slávnejšej sestry, ktorú paradoxne dostal do filmu práve on. A možno ešte stále čaká na svoju veľkú úlohu. Veď jeden nikdy nevie. V poslednom filme Národná bezpečnosť, ktorý mal premiéru minulý rok a ktorý nájdete aj v našich videopožičovniach, stvárnil, ako inak, opäť zločinca. "Eric Roberts nehrá obyčajného tuctového darebáka," vyhlásil režisér filmu Dennis Dugan. "Robí presne opak toho, čo by ste od neho čakali. Hrá zlosyna, ktorý si s pôžitkom užíva život a užíva si aj to, že je zlým."

Autor: Robert BUČEK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.