môže prasknúť skoro pri akomkoľvek rozhodnutí komisie, ktorá by už vo veľmi dohľadnom čase mala vyhodnotiť výsledky tendra. Pekná sranda - z koalície toľko vyhlasovali, že SE bude tá najtransparentnejšia privatizácia v histórii SR, že dnes už nemá prehľad, čo sa deje, skoro nikto.
Podobne ako pri KIA, gros průseru ide na konto Pavla Ruska. Urobil čosi, čo asi nemá precedens: V médiách kriticky komentoval ponuky účastníkov verejnej súťaže. Konkrétne dvoch - českého ČEZu a talianskeho Enelu. Sú takí, ktorí netušia, čo tým sledoval, len sa mu pomútil rozum - tvrdia. Iní sú toho názoru, že Rusko fandí ponuke rusko-nemeckého konzorcia (má hrozne dlhé meno) a zvonka chce ovplyvniť rozhodovanie privatizačnej komisie. No, k tomu sa ťažko vyjadrovať... Azda len poznámka, že obe varianty sú uveriteľné, čo by vo funkčnejšej demokracii už bolo dosť na odvolanie ministra. Bez ohľadu na to, ktorej verzii premiér (parlament) viac verí. Fakt je taký, že ten, kto v tendri prehrá, môže oprávnene protestovať, že hra nebola férová, keďže minister hospodárstva vstúpil do rozhodovania. Môžu to tvrdiť dokonca ešte aj Rusi, veď logický je ešte aj taký výklad, že Ruskovo "pro" tlačilo komisiu, aby dokázala svoju nezávislosť tým, že odporučí niekoho iného. Ešte šťastie, že posledné slovo má vláda, komisia len odporúča...
V koalícii sa preto rozmnožili názory, že najlepšie bude tender odpískať a vypísať nový. Patrí sa hneď povedať, že ani toto riešenie škandálu nepredíde, ak bude vôľa ho rozpútať. Poškodené sa takto môžu cítiť všetky tri firmy, ktoré do súťaže vrazili know-how a peniaze. Špekuluje sa najmä v KDH a SMK. Ruskove úlety im poslúžili aj ako zámienka, lebo medzičasom sa im rozležalo v hlave, že SE možno ani netreba predávať. KDH nikdy neboli fanúšikmi privatizácie SE, pol roka po vzniku koalície viazlo vypísanie tendra na tom, že kresťanskí demokrati žiadali dôkladnú analýzu výhod a nevýhod takého či onakého riešenia. Horko-ťažko sa nechali presvedčiť, Rusko im teraz ale dodáva muníciu... Neprekáža im už ani, že štátny gigant obsadili svojimi ľuďmi ANO a SDKÚ, hoci kvôli personálnym nomináciám v SE vyrobili v decembri 2002 prvý koaličný cirkus.
KDH sú teda viacmenej jasní. Po Ruskových piruetách sú ale rozkolísaní v názoroch, čo ďalej, aj v ďalších koaličných stranách. A pochybovať začali aj nezávislí experti, keďže kauza je aj odborne komplikovaná (to však bola aj pred Ruskovými blábolmi). Kľúčová potiaž je v tom, že o celé elektrárne, teda aj s atómkami, majú záujem iba Rusi, kým Česi a Taliani požiadali o vyčlenenie A1 a V1 (ponúkajú, samozrejme, aj vyššiu cenu). No - ruská ponuka je politicky veľmi ťažko stráviteľná, resp. vôbec. Ak napr. poslanec SDKÚ Rusnák hovorí, že výber vlády musí byť odborný a nie politický, tak hlása naivné bludy. Fakt je ten, že autoritatívne vládnutie Vladimíra Putina a stav ruskej demokracie vcelku nedávajú garancie, že vývoj na poli slovenskej energetiky by sa po víťazstve Rusov nezvrhol do scenárov, ktoré hrôza domyslieť. Na odmietnutie Rusov existuje minimálne jeden nový a silný argument - keď sa vypisoval tender, nevedeli sme ešte o útoku ruskej vládnej moci proti Jukosu.
Z hľadiska strategických priorít štátu by to teda malo byť jasné - buď Česi alebo Taliani, hoci Rusko (Pavol) im (zdanlivo) nepraje. V tomto prípade ale nám - teda daňovým poplatníkom - zostanú na krku aj atómky, čo významne znižuje aj atraktivitu privatizácie zvyšku. Pamätáme si ešte, ako sa na jar Rusko Pavol dostal do konfliktu s premiérom, keď vytruboval, že preferovať by sa mala ponuka aj s atómkami. Vtedy sme z úst Dzurindu a Mikloša jasne počuli, že štát nemá na dokončenie mochovských blokov. To nie je nič nového, zbaviť sa ich ale treba, lebo veci sa obratom zmenia, ak - nedajbože - nastúpi vláda Roberta Fica a Tibora Mikuša (tieňový premiér HZDS a najväčši projadrový lobista Slovenska). Problém je, že drahá pre poplatníkov je aj konzervácia dnešného stavu.
Odporcovia predaja SE nie úplne hlúpo argumentujú, že v tejto situácii je vlastne zbytočná celá privatizácia. O to väčšmi, že všetci záujemcovia sú štátne podniky, z čoho vyplýva, že ani nový vlastník nemusí byť kvalitnejší a menej márnotratný, ako je dnešný. To je pravda, ale polovičná; rovnakou pravdou, ak nie väčšou, tiež je, že ak bude Slovenské elektrárne tunelovať manažment ČEZ-u alebo Taliani a na nich napichnuté cudzopasiace firmy, straty už nepôjdu na účet slovenských daňových poplatníkov, ale českých resp. talianskych. To je rozdiel, ktorý radi uvítame. Nezabúdajme - momentálne je v SE cca 60 miliárd "uviaznutých nákladov". Po slovensky - rozkradnutých a blbo preinvestovaných peňazí.
A teraz, baba, raď.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
