na Slovensku - oslavujeme šesť medailí. Nie je to ale nič napríklad proti Číne, kde vítali športovcov údajne ako národných hrdinov. V tabuľke národov sa totiž dostali prvýkrát pred Rusov - na druhé miesto. "Naše dobré výsledky sú produktom záujmu komunistickej strany, vlády (...)", vyhlásila pri výstupe z lietadla kapitánka čínskych volejbalistiek. Nič zvláštneho - všade, kde boli úspešní, si vládcovia prihrievajú skysnuté polievky. V totalitnom štáte je to akurát komickejšie...
Ruka v ruke so zbožštením šampiónov a nadhodnocovaním významu športových výkonov prežíva celosvetovú konjunktúru jav, o ktorom sa veľmi nehovorí - olympiáda rozpaľuje nacionalizmy v jednotlivých krajinách do žerava. Nebezpečné je to najmä tam, kde v duchu hesla chlieb a hry roznecuje vášne štát. V podtexte dvíhania národnej hrdosti častokrát vyčnieva motív potvrdenia správnosti politiky tej-ktorej vlády, resp. v totalitných štátoch správnosti spoločenského zriadenia. V septembri preto prebehne globálne druhé kolo odmeňovania víťazov - ovešajú ich štátnymi vyznamenaniami, životnými rentami a pod. A kdekade sa už zastrájajú, ako zlepšia prípravy a tréningové tábory, dajú viac peňazí, aby o štyri roky v Pekingu dopadli ešte lepšie (resp. sa rehabilitovali za aténsky neúspech).
Z počtu získaných kovov, z predstihnutia susedov (či porovnateľných štátov) je síce lákavé, ale veľmi nepatričné robiť otázku národnej prestíže. Vysoké poradie v rebríčku krajín nevypovedá ani o kvalite života v danom štáte, ani o kvalite správy štátu, ani o športovom talente národa. Ak o niečom medaily hovoria, tak o tom, koľko prostriedkov je tá-ktorá vláda ochotná vraziť do marketingu štátu cez olympijské výsledky. Číne sa zlepšila ekonomika, investujú do športu - ľudské práva v krajine sa ale potláčajú naďalej a absolútna väčšina obyvateľstva žije stále v biede.
Na vlne sčítavania medailí sa zviezla aj Európska komisia, ktorej hovorca vyhlásil za víťaza olympiády - EÚ. Jej 25 členov získalo totiž dokopy viac prvých a ďalších miest ako USA. O nezmyselnosti takého výpočtu sa škoda baviť, povšimnutiahodné je ale šidlo novej ideológie, euronacionalizmu, ktoré z vreca pozerá. Normálneho človeka by predsa v živote nenapadlo sčítať výsledky 25 štátov a porovnať ich s jednou, hoci (aj) športovou veľmocou. Korunu úvahe nasadil odchádzajúci šéf komisie Prodi, ktorý navrhol, aby o štyri roky nosili športovci dvadsaťpäťky na dresoch nielen výsostné znaky svojich štátov, ale aj EÚ. Snaha úradníkov (i niektorých politikov) vymedzovať sa voči USA teda našla v Aténach ďalšie neorané pole pôsobnosti. Cesta však smeruje len k ďalším konfliktom; ak by sa "plán" v Pekingu presadil, kto dá ruku do ohňa za to, že nepríde návrh, aby sa zrušili reprezentácie národných štátov a EÚ súťažila pod jedinou, modrou zástavou? Že to znie nezmyselne? Pred štyrmi rokmi by presne tak vyznel nielen tento Prodiho návrh, ale napríklad aj myšlienka zjednotenia daňových základov (a desiatky iných). Dnes je na stole...
Na hypernacionálne vnímanie olympiády čítankovo dopláca susedné Maďarsko. Politická, mediálna i celospoločenská objednávka na čo najvyšší počet medailí sa zvrhla do štátom organizovaného dopingu vrcholových atlétov a vzpieračov (teda tých odhalili kontroly). Teraz majú namiesto pýchy celosvetovú hanbu - sú síce trinásti v poradí krajín, ale prví v užívaní anabolických steroidov a pod. (teda podľa odhalených prípadov na počet športovcov). O akejsi centrálnej podpore nedovolených prostriedkov niet síce v tejto chvíli priamych dôkazov (ani nebudú), ale ani pochýb - prečo pochytali práve toľko Maďarov? (Že vraj používali stredoveké metódy na oblbnutie kontrolórov. Dobre - a Afričanov prečo neodhalili?) Nepriamym dôkazom je práve extrémna nacionalizácia úspechu. Absolútnou pikantérou maďarského dopingového škandálu je, že s vysokou pravdepodobnosťou je možné hovoriť o politickej zodpovednosti budúceho premiéra Gyurcsánya. On je totiž v dosluhujúcej Medgyessyho vláde ministrom mládeže a - športu. Isteže, úradníci ministerstva netrénujú vrhačov ani vzpieračov. Podľa maďarského zákona o športe však pod rezort spadá prevencia používania nedovolených podporných látok. Gyurcsány pritom sám hovorí o vyvodzovaní zodpovednosti - bude zaujímavé počuť, na koho jeho slovo padne... To, že ešte nečelí výzvam opozičného Fideszu, aby odstúpil, má prozaickú a ešte pikantnejšiu príčinu: predsedom Maďarského olympijského výboru je Pál Schmitt - podpredseda Fideszu a jeho nedávny líder vo voľbách do EP.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
