proti Turkom a bitku prehral pri Nikopole. Vtedy sťali hlavy desaťtisícom kresťanských zajatcov. Viedol ďalšie vojny a bojoval zo všetkých síl proti šíriacemu sa husitskému hnutiu, ktoré sa rozrástlo po upálení Jána Husa a boje sa začali 30. júla 1419 pod vedením Jána Želivského, po známej defenestrácii konšelov. Husitské boje pretrvávali až do roku 1434 a v Čechách sa skončili známou bitkou pri Lipanoch.
Zvyšky husitského vojska prenikali do okolitých štátov a dostali sa aj do Uhorska ešte v prvej polovici 15. storočia pod velením známej osobnosti - Jána Jiskru. V Uhorsku potom bratríci niekoľko desiatok rokov oplyvňovali spoločenský a politický vývoj.
Po Žigmundovej smrti sa uhorským kráľom stal jeho syn Albrecht Habsburský, ktorý vládol len krátko (1437 - 1439) a zomrel v boji proti nájazdu poľských vojsk do Uhorska. Na krátky čas uhorský trón obsadila jeho manželka a vdova Alžbeta (1439 - 1440). Jej snahou bolo zachovať nástupníctvo uhorského kráľa pre svojho maloletého syna Ladislava Pohrobka (1440 - 1457). S jej počínaním nesúhlasili uhorské stavy, ktoré si za kráľa zvolili Vladislava I. Jagelonského (1440 - 1444) v snahe udržať si dobré vzťahy s Poľskom. Došlo k rozporom a napätej situácii v Uhorsku. Uhorské stavy a kráľovské záujmy zabezpečoval vtedajší správca (guvernér) krajiny, bohatý magnát, schopný bojovník, vynikajúci vojvodca a vojenský stratég - Ján Huňady, ktorý bol uznávaný doma aj v zahraničí. Podľa dostupných historických dokladov nevedel čítať ani písať.
Alžbeta si pre obhajovanie svojich, synových a habsburských záujmov pozvala do Uhorska známu osobnosť husitského hnutia - Jána Jiskru, ktorý sem prišiel v sprievode s viac ako päťtisícovou armádou bratríkov.
Vzniknuté spory sa riešili častými bojmi medzi obidvoma stranami na čele so schopnými vojvodcami. Okrem vnútorných rozporov Uhorsko sužovala turecká expanzia Osmanskej ríše, čo vyžadovalo uvedené spory prerušiť a čeliť vonkajšiemu nepriateľovi.
Ján Huňady (1407 - 1456) viedol veľa bitiek proti Turkom. Pri nich zaznamenal niektoré víťazstvá, ale aj prehry. Turci dobyli a obliehali pevnosť Belehrad. Najväčším vojenským úspechom Huňadyho bolo práve dobytie a zmocnenie sa Belehradu v júli roku 1456.
Rímskym pápežom v rokoch 1455 - 1458 bol Kalixt III. V bojoch proti moslimom cirkev zohrávala dôležitú úlohu. Na počesť dobytia pevnosti Belehradu v roku 1456 Jánom Huňadym a víťazstva nad Turkami nariadil, aby zvonmi vyzváňali na poludnie vo všetkých kresťanských kostoloch. Vyznáňanie sa odvtedy zaužívalo a stalo sa zvykom v mnohých krajinách dodnes. Už takmer 450 rokov vydávajú zvony kresťanských kostolov svoj prenikavý zvuk na pravé poludnie a takto upovedumujú ľudí na čas modlenia, poludnia, obeda a poludňajšej prestávky. Obzvlášť tento zvyk zapustil hlboké korene na dedinách.
Po dobytí Belehradu a porážke Turkov nastalo na niekoľko desaťročí pokojné obdobie a prakticky zdanlivý mier pretrval až do známej bitky pri Moháči v roku 1526. Práve vtedy Uhorsko zaznamenalo hanebnú porážku a v tomto boji okrem množstva mŕtvych zahynul aj uhorský a český kráľ Ľudovít II. (1505 - 1526).
Ján Huňady po dobytí Belehradu a porážky, ktorú utrpeli Turci, sa utiahol na odpočinok do pevnosti Zimony. Vypukol tam zákerný mor, ktorému známy vojvodca podľahol a zomrel 11. augusta 1456. Zvony Jánovi Huňadymu vyzváňali krátko, ale na počesť tejto bitky sa zvoní dodnes.
V roku 1458 po smrti Ladislava Pohrobka sa uhorským kráľom stal Matej Huňady - Korvín (Havran), ktorý sa v roku 1467 definitívne vysporiadal s bratríkmi v Uhorsku a porazil ich v známom boji pri Veľkých Kostoľanoch. Nastalo pre Uhorsko pokojnejšie a tvorivejšie obdobie, ale hrozba zo strany Turkov stále pretrvávala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
