počet trestných činov rázu zločineckého 1544 a prečinov 291, z toho prípadov pobúrenia 6, násilia proti vrchnosti 16, falšovanie peňazí 2, priestupky proti mravnosti 4, vraždy 7, činov proti bezpečnosti 72, lúpeže 10, krádeže 1496, trestných činov proti majetku 165 a iných trestných činov 55. Súdu bolo predložených 984 s výsledkom stopovania, bez stopovania 3, bez výsledku 817, v 95 prípadoch sa žaloba odvolala, na žiadosť cudzieho úradu sa stopovalo v 879 prípadoch. K súdu predviedli 96 mužov a 57 žien. Trestných činov u mládeže bolo 56, súdu odovzdaných chlapcov 21 a 9 dievčat. Vzhľadom k malému počtu úradníkov na trestnom oddelení je výsledok práce dobrý. Najväčší diel práce prináleží detektívom." Koniec citátu.
Detektívi to nemali ľahké
Najmä, keď sledovali známe bandy zlodejov, presúvajúce sa po celom Slovensku, "operujúce" vo vlakoch, hoteloch, na železničných staniciach, v obchodoch s väčším obratom. Šliapali na päty pašerákom tabaku najmä v pohraničí, i drobným kšeftárom s cigaretami na uliciach, v hostincoch aj v zábavných podnikoch - predaj cigariet a tabaku bol v roku 1921 zakázaný a každý občan mal nárok na svoj prídel fajčiva tak, ako na múku, cukor, strukoviny. Stávalo sa, že niektorého detektíva krivo obvinili z činu, ktorého sa nedopustil. Ako v prípade známeho detektíva Policajného kapitanátu v Košiciach Štefana Retkovského, ktorý bol postrachom zlodejov: Ján Tutko, známy zase krádežami zlatých predmetov, niekoľkokrát trestaný, sa dal svojimi spoluzlodejmi zbiť a ohlásil to na polícii. Ibaže ako vinníka označil Retkovského, čo zdôvodnil tým, že mu nechcel dať zlatú retiazku na vreckové hodinky, preto vraj detektív použil násilie a retiazku Tutkovi ukradol. Presne popísal retiazku, ktorú Retkovský nosil na veste iba krátky čas. Celá vec sa dostala na sedriu a vzbudila vlnu pobúrenia medzi občanmi. Napokon sa ukázalo, že obvinenie bolo falošné, retiazku darovali detektívovi príbuzní a Tutko sa mu chcel pomstiť za to, že mu bol ustavične v pätách.
Zlodejský triumvirát
Častejšie boli prípady falošných detektívov najmä na železničných staniciach. Jedného sa po jeho polročnom pôsobení podarilo zadržať v Košiciach, kde s falošným preukazom a menom Ladislav Landl kontroloval cestujúcich a pokutoval preto, že údajný priestupok najmä vidiečanov, ktorý si vymyslel, nepostúpi polícii. Aby mali pokoj, radšej zaplatili. Keď počítal peniaze v hostinci, na ramene mu spočinula ruka naozajstného detektíva. Na železničnej stanici aj v krčmách pri pive mali košickí muži zákona šťastie dolapiť vždy nejakého malého podvodníka alebo zlodeja. Väčší chodievali do luxusnejších podnikov a do hotelov. Pri pive chytili aj istého Michala Vrabliča, kováča v Gojaroch, ktorý ukradol svojmu susedovi - roľníkovi z dediny štyritisíc korún v Košiciach. Utŕžil ich za predaj kravy na košickom dobytčom trhu. S kováčom Vrabličom sa stretol v krčme a spolu zapíjali dobrý obchod, lebo aj Vrabličovi sa podarilo predať prasa. Keď bývalému majiteľovi kravy ovisla nad stolom hlava, Vrablič mu potiahol peniaze. Videl ho hostinský a hneď zavolal policajta.
Postrachom pre okolie Košíc bol nebezpečný lupič Ján Pucer z Bernatoviec. Trojčlenná banda, ktorej bol šéfom, sa špecializovala na vlámania a vykrádania pokladníc. Jeho spoločník Jozef Benko z Čane bol majstrom na ich otváranie. Mária Mydlíková si zase vždy pred vlámaním dôkladne poobzerala a preskúmala terén ako uchádzačka o prácu gazdinej alebo pomocnice. Vlámali sa do hospodárskeho družstva v Séplaku pri Košiciach, odkiaľ odišli s pätnástimi tisíckami z pokladne aj s rôznymi vecami za ďalších desaťtisíc. Pucer mal už odsedených osem mesiacov a krádeže si naplánovali s Benkom, len čo ho prepustili. Ešte vo väzení sa zoznámil s Jánom Cirbusom z Rozhanoviec, ktorého chcel pribrať do triumvirátu. Nestihol, lebo prípravy na vlámanie do mlyna v Čani prezradila Cirbusova frajerka v zlosti preto, lebo jej nekúpil kabát. Mydlíková sa dozvedela, že v mlyne je pokladnica vždy naplnená tisíckorunáčkami. Pre každý prípad by mali mať pre strážnych psov mäso a pre istotu aj zbraň. Pucer s Cirbusom si kúpili vojenskú pušku, ktorá by im mohla byť užitočná aj inokedy. Chceli po záťahu v Čani prejsť po pašeráckom chodníku do Maďarska. Našťastie im to nevyšlo.
Uprednostnili bazár
Krádeže, o ktorých v tomto článku píšeme, boli spáchané v januári - februári 1921. Najviac boli nimi postihnutí Michalovčania. Spomedzi nich boli dve také, ktorých páchateľov nenašli: V Potravnom družstve ukradli látky, kožu, baganče za 14 tisíc korún a v obchode s kožami vdovy Moskovičovej zmizol kožený tovar za 40 tisíc korún. Majiteľovi hostinca na Bankove v Košiciach, Ladislavovi Hoffmanovi ukradol jeho domáci sluha A. Nagy strieborné predmety a bielizeň za 25 tisíc korún a bez stopy zmizol. V Hernádčanoch zhabala polícia štyri vagóny liehu označené ako koža. Nebyť opitého zlodeja, ktorý sa vlámal do vagónu, aby ukradol z neho kožu a na veľké prekvapenie našiel sudy s liehom, nik by na to neprišiel. Tovar prepadol v prospech štátu.
Zimné mesiace sa prejavovali aj na nižších cenách zvierat na dobytčom trhu. I napriek tomu bolo menej kupcov. Pár pekných ťažných volov bolo po 12 až 18 tisíc korún, krava stála 2 až 8 tisícoviek, najviac sa predávali po piatich, najdrahšie boli kone - od 10 do 30 tisíc. Okrem dobytčieho trhu mal v Košiciach istý elektromechanik Ján Bárta dobre fungujúci komisionálny či partiový obchod na predaj kradnutých zvierat. Kupovali v ňom najmä mäsiari, lebo kravu dostali za poldruha až dve tisícky na výsekové mäso. Gazdovia si v tomto bazáre mohli zadovážiť pár dobrých volov za osem až desaťtisíc. Kto chcel dobre kúpiť, išiel radšej k Bártovi, lebo na trhu ho mohli oklamať. U Bártu nie, mal vždy vyberaný statok. Organizovaná banda zlodejov pracovala dobre, lebo dobytok kradla čo najďalej. Až raz zašla do teritória neďaleko Košíc, do Folkmára, kde gazdom Petríkovi a Fričovi odviedla v noci zo stajne po dva kusy. Všetky štyri predal Bárta mäsiarovi Špildovi na Čermeľskej ulici v Košiciach. Tam ich ešte živé objavila polícia a vrátila majiteľovi. Bártu, ktorý neprezradil členov bandy, postavili pred súd a bazár zlikvidovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
