mal prispieť k rýchlejšiemu rozvoju technológie palivových článkov a k budovaniu infraštruktúry, potrebnej na výrobu a distribúciu vodíka (ten je, spolu s kyslíkom, palivom palivových článkov). Projekt Maják by mal výrazne urýchliť prechod zo súčasnej fázy výskumu a vývoja k masívnemu komerčnému využívaniu technológie palivových článkov. Prezident General Motors Europe (GME) Carl-Peter Forster zaslal prezidentovi Európskej komisie Dr. Romanovi Prodimu list, v ktorom ho uisťuje o mimoriadnom záujme GME podporiť projekt Maják. "ide o jedinečnú možnosť, ako zviditeľniť snahy automobilových výrobcov prispieť k zachovaniu mobility ľudstva a odštartovať budovanie infraštruktúry na zásobovanie vodíkom," uvádza sa vo Forsterovom liste Prodimu. Projekt Maják, ktorý je rozvrhnutý na desať rokov, má koordinovať činnosť priemyslu, výskumných centier a politikov. Práce na tomto významnom projekte, ktorý by mal prispieť k zníženiu škodlivých emisií do ovzdušia, sa majú začať v roku 2005. V rámci projektu Maják by sa vo vybraných svetových metropolách mala začať overovacia a predvádzacia prevádzka vodíkových plniacich staníc a stacionárnych komplexov, v ktorých by sa technológia palivových článkov využívala na výrobu tepelnej a elektrickej energie. Výroba, distribúcia a využívanie vodíka v stacionárnych a mobilných systémoch, využívajúcich palivové články, preverí všetky aspekty a možnosti energetického zásobovania budúcnosti. Podľa plánov Európskej únie by sa po roku 2010 mala vďaka podpore špeciálnych rozvojových fondov začať výroba prvých niekoľko sto vodíkom poháňaných automobilov, určených na bežné používanie. Koncern General Motors i firma Opel, ktorá je jeho súčasťou, sa už mnoho rokov systematicky venujú vývoju vodíkových palivových článkov, pričom v tejto oblasti patria k svetovej špičke. Dosiahnutú úroveň vyvinutých technológií jasne demonštrovala nedávna veľmi úspešná vytrvalostná jazda, konaná pod názvom Opel Fuell Cell Marathon powered by GM (maratón palivových článkov Opel pohon GM). Počas piatich týždňov v máji a júni tohto roka prešiel palivovými článkami poháňaný prototyp HydroGen3 (na snímke) štrnástimi európskymi krajinami, pričom bez akýchkoľvek problémov prešiel celkove 9 696 km. Vozidlo HydroGen3 tak temer zdvojnásobilo doterajší rekord v najdlhšej vzdialenosti, prejdenej automobilom, poháňaného palivovými článkami.
Možno ešte spomenúť, že koncern Genreral Motors, ktorý na celom svete zamestnáva okolo 325 000 pracovníkov, predal vlani temer 8,6 milióna osobných a úžitkových automobilov. Na vývoji palivových článkov pracuje v rôznych odnožiach koncernu okolo 600 odborníkov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
