metrov sa nachádza v Bystriansko - valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Táto obec je zároveň bránou do turisticky najvýznamnejšej oblasti južnej časti Nízkych Tatier - Bystrej doliny. V strednotriasových vápencoch ju vytvoril ponorný tok potoka Bystrianka. Jej celková dĺžka je vyše 1 000 metrov, momentálne sprístupnených je 490 metrov. Čelní sa na dve základné časti - Starú a Novú jaskyňu.
Vchod do jaskyne bol známy už od dávnych čias, novodobá história jaskyne sa začala písať v roku 1923, keď učiteľ J. Kovalčík objavil cez priepasť Peklo Starú jaskyňu. V roku 1926 sa cez úplne iný vchod dostali objavitelia J. Kovalčík a bratia Holmanovci aj do Novej jaskyne. Tá bola v rokoch 1939 - 1940 čiastočne sprístupnená, po vojne sa v rokoch 1951 - 1956 za účasti popredných speleológov pokračovalo v prieskumnej činnosti. Našlo sa prepojenie Starej a Novej jaskyne a významný bol aj objav Bystrianskej priepasti v blízkom závrte. Po mnohých obštrukciách sa jaskyňu podarilo sprístupniť opäť až v júli 1968, odvtedy sa využíva pre verejnosť.
Hoci Bystrianska jaskyňa nepatrí ani veľkosťou, ani mohutnosťou výzdoby medzi tie najvychytenejšie, má čo ponúknuť. Návštevníkov upútajú tvary riečnej modelácie podzemných priestorov a sintrové záclony visiace z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch. Špecifikom tejto jaskyne je teda činnosť podzemného toku Bystrianky. Na miestach, kde pretína tok potoka tektonické poruchy, vznikli väčšie priestory. Súčasná prehliadková trasa vedie priestormi Novej jaskyne cez Mostárenské siene, Klenotnicu, Katakomby a Peklo. Ďalšie priestory nie sú prístupné.
Veľmi zaujímavá je Bystrianska jaskyňa z pohľadu ľudských aktivít. Počas druhej svetovej vojny sa tam skrývali partizáni a obyvatelia okolitých obcí - od 20. januára 1945, keď nemecké vojská obsadili Bystrú, vydržala skupina v podzemí 21 dní, pričom do nej zostúpili cez priepasť Peklo. Využívali hneď niekoľko úkrytov v podzemí. Ich útočisko však bolo prezradené a 30. januára pri prestrelke zahynul Gabriel Krupa z Valaskej. Túto udalosť dodnes pripomína pamätná tabuľa. Ostatní skrývajúci sa však v neľahkých podmienkach vydržali a dočkali sa príchodu frontu.
Ďalšie netypické aktivity súvisia so znovuotvorením jaskyne v roku 1968. O tri roky neskôr, v roku 1971, tu zriadili vo vyčlenených priestoroch Partizánskej siene
speleoterapiu. Tento nekonvenčný liečebný postup má svoje neoddiskutovateľné výhody a používa sa najmä pre zlepšenie zdravotného stavu detí s chronickými ochoreniami horných dýchacích ciest a alergickými problémami. Princíp speleoterapie je založený na špecifických klimatických pomeroch v podzemí. Ovzdušie v jaskyni je mimoriadne čisté, neobsahuje toxické plyny, prach, ani popolček. Vo vzduchu je rozptýlený aerosol, vytvorený z drobných kvapôčiek vody a rozptýlených minerálií, predovšetkým kalcia. Účinnosť aerosolu spočíva predovšetkým v pôsobení na dýchacie cesty - pôsobí protizápalovo, zmenšuje problémy so sliznicou a uľahčuje dýchanie. Počas existencie speleoterapie sa v Bystrianskej jaskyni účinne liečili stovky detí.
BEDEKER
Prístup: Jaskyňa sa nachádza priamo pri obci Bystrá, ktorá leží na ceste medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom.
Technické údaje: Jaskyňa je prístupná od 2. januára do 30. októbra s výnimkou pondelkov. V sezóne (jún, júl, august) je otvorená od 9. do 16. hodiny, v ďalších mesiacoch od 9.30 do 16.00. Dĺžka prehliadkovej trasy je 545 metrov, trvá 40 minút.
Zaujímavosti okolia: Tále, Krpáčovo, Bystrá dolina (Trangoška, južné svahy Chopka), Jaskyňa mŕtvych netopierov, hrebeň Nízkych Tatier, Vajskovská dolina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
