spôsobilo zničenie osemdesiatich percent vozového parku železníc. Rozhodla odoslať do Kanady a USA objednávku na 1340 parných lokomotív s usporiadaním 2-8-2 (1'D1') podľa štandardnej avšak menšej konštrukcie USRA Mikado. Nezvyčajnosť tohto kroku spočívala v diametrálnych rozdieloch medzi americkým a francúzskym poňatím tvorby lokomotív.
Spoločnosť Lima postavila 280 strojov, Alco a Baldwin po 460 strojov. Montreal Loco Works 100 a Canadian Loco Co. 40 strojov. S označením od 141R1 do 141R1340 a prívlastkom Liberation ich nalodili medzi augustom 1945 a koncom roku 1947. V strojoch nepopierajúcich svoj pôvod sa uhlie spaľovalo na rošte s plochou 5,2 m2, pričom v žiarotrubnom kotle sa vytvárala para tlaku 1,4 MPa cez prehrievač vedená do dvoch valcov rozmerom 596 x 711 mm, ktoré poháňali prostredníctvom ojníc a spojníc hlavné kolesá. Lokomotíva s celkovou hmotnosťou 187,7 t (adhéznou 80 t) a celkovou dĺžkou 24 161 mm vyvinula ťažnú silu 201 kN a maximálnu rýchlosť 120 km/h. Špeciálne si francúzsky zákazník vyžiadal ľavostranné riadenie, mazanie olejom namiesto mazacím tukom, nárazníky a skrutkové spojenia. Výrobcovia nezabudli ani na píšťalu s veľmi vysokým tónom a mechanický prikladač uhlia. Neskoršie exempláre radu 141R sa vplyvom najnovších technických vylepšení podrobili značným prestavbám: rozdelené rámy a valce nahradili odlievané, zabudované zadné podvozky typu Cole vystriedali odlievané trojuholníkové a pristúpilo sa aj k inštalovaniu valivých ložísk. Kvôli povojnovému nedostatku uhlia mnohé lokomotívy prešli na vykurovanie olejom, iné sa na olej rovno prestavali. Slúžili v ťažkej nákladnej, osobnej i rýchlikovej doprave. Známe je ich pôsobenie v exprese Mistral. S americkou štruktúrou návrhu a kvalitatívnej dômyselnosti však ostali natrvalo spojené.
Sedemnásť týchto vynikajúcich lokomotív sa do Francúzska nikdy nedoplavilo. Chybu nespôsobili producenti, ale výčin počasia. Spolu s loďou Belpamela sa potopili počas silnej búrky v strede Atlantického oceánu. Vysokoakostné zhotovenie ostatných kusov sa prejavilo v tom, že nakoniec ostali poslednými parnými lokomotívami v normálnej prevádzke na hlavných tratiach francúzskych štátnych železníc SNCF. Keďže do kovošrotu sa našťastie nepobrali všetky, zopár ich podnes vypovedá o jednej etape európskych dejín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
