Tento spôsob relaxu vyhľadávajú aj mnohé známe osobnosti.
Himič si na chalupe pripadá ako Přemek Podlaha
Riaditeľ Štátneho divadla v Košiciach Peter Mimič má niečo vyše roka chalupu vo Vyšnej Myšli. "Má výhodu, lebo nie je ďaleko od Košíc, môžeme tam chodiť aj cez víkendy. Ešte stále si ju dávame dokopy. Je to taký prerobený gazdovský dom. Prispôsobujeme ho na svoj obraz. Pripomína nám to typické chalupárstvo v českom duchu. Minule som práve žene hovoril, že sme ako Přemek Podlaha," hovorí.
Myšľu si vraj vybrali aj preto, že hľadali obec, ktorá je blízko mesta, nevedie cez ňu hlavný cestný ťah a neprechádzajú tam kamióny. "Nechcel som, aby sa stalo, že pošlem syna do obchodu a pri prvej príležitosti ho zrazí kamión alebo autobus. Podmienkou bolo tiež, aby to bolo trošku v kopci, lebo my máme rovinu a toto všetko sa nám splnilo. Snažíme sa tam byť celé leto a dochádzať do mesta."
Remeselné práce ale zverí radšej do rúk odborníkom. "Veľmi mi nejdú, skôr organizujem ľudí, aby to urobili. Netajím sa tým, že na remeselné práce mám obe ruky ľavé. Manželka musí doma aj vymieňať poistky," smeje sa.
Víkendové sídlo si však neohradil ako nedobytnú pevnosť. "Urobili sme plot iba tam, kde bolo nutné, nemáme čo zakrývať, skôr to chceme mať otvorené, aby sme sa mohli porozprávať so susedmi a nie sa skrývať. Lebo myslím si, že na dedine by sa mali susedia stretávať. To je čaro vidieka," dodáva Peter Himič, ktorý nie je nijakým chalupárskym nováčikom. Roky vyrastal na rodičovskej chate na Sigorde, takže pozná tento pocit veľmi dobre. "Boli sme tam celé leto a každý víkend, vždy, kedy sa dalo. Takže ja som bol zvyknutý na tento spôsob oddychu. Nie sme veľkomestské typy a manželka zvlášť potrebuje byť vonku v prírode a deti zvlášť."
Štefan Hudák: Záhrada je kúsok zeme, s ktorou sa môžem pasovať
Scénografa Štefana Hudáka dohnala k tomu, aby si kúpil záhradu, skutočnosť, že býval v paneláku a nemohol rozvíjať svoj remeselný fortieľ. Na jedenástom poschodí to kadekomu prekážalo. "Stačilo, aby som raz zaklopkal kladivom a päťkrát sa zo všetkých strán spätne ozvalo echo: Prestaň! To bol môj koniec. Bolo mi jasné, že treba nájsť parcelu, kde by som sa mohol realizovať. Hľadali sme v inzerátoch a pritrafil sa mi pozemok, ktorý sa mi videl ideálny. Aj preto, že bol na dosah. Cesta na záhradu je taká malá zdravotná prechádzka. Nikdy som však nebol nijaký záhradkár. Keď človek v tridsiatke začne s takýmto koníčkom, v žiadnom prípade nejde o rozmar dôchodcu. Mal som matnú predstavu o tom, čo tam bude, ale vedel som, že je to kúsok zeme, s ktorým sa môžem pasovať a prispôsobiť si ho, ako chcem. Nie je to záhradkárčenie, nie je to ani chalupárčina. Je to niečo syntetické medzi tým. Mám tu isté zázemie a nachádzam tu aj takú filozofickú polohu. Lebo ako scénograf v televízii či v divadle som vždy bol v tímovom virvare. Človek je v tlaku, je tu kopec názorov a musí sa to utriasť. S každým musíš vychádzať a nie je to len tvoja výpoveď. Som presvedčený, že moja záhrada je vlastne najlepšia scénografia, akú som kedy urobil a vlastne na nej stále cieľavedome robím už 32 rokov," tvrdí.
Jeho záhrada s domčekom a vežou s hodinami púta pozornosť okoloidúcich. Vytvoril v nej priam fantastickú krajinku, kde sa fantázii medze nekladú. Potôčiky, fontánky, terasy vznikli z množstva historických artefaktov. Nájdete tu všetky slohy, ktoré jestvovali. Ale nemyslite si, že je Štefan Hudák barbar. Všetky našiel pri búračkách v centre Košíc. "To sú moje ,vykopávky´. Chcel som aby pôsobili tak, že tu kdesi majú svoj pôvod," prezrádza majiteľ záhrady.
Naleteli mu už mnohí. Kamenné fragmenty pripomínajú zvyšky nádherného kamenného paláca. Možno bolo práve toto jeho snaženie podnetom pre dcéru, ktorá je záhradnou architektkou a žije s rodinou vo Francúzsku.
Henrieta Kecerová pričuchla na chalupe aj k stavbárine
Herečka Štátneho divadlo Košice Henrieta Kecerová je vášnivá chalupárka. Chalupu v Medzeve majú s rodičmi už od jej deviatich rokov a v lete tam chodieva tak často, ako sa len dá.
Práve tam si vyskúšala od "stavbáriny" po typicky vidiecke práce, ako kosenie či záhradkárčenie, naozaj všetko. "Realizujem sa tam vo všetkom, v čom sa len dá," usmieva sa herečka, ktorá sa veľmi rada venuje úprave kríkov či okrasných stromčekov. "Priamo záhradkárčenie - sadenie a vyplievanie, ma veľmi nabaví. Ale úprava okrasných stromov, to je moje."
Na chalupe ju najviac fascinuje raňajšia káva na terase okolo šiestej pri čvirikaní vtáčikov. "To si viem vychutnať," dodáva Henrieta.
Autor: hra, ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
