otváracieho ceremoniálu v Aténach.

Tvrdí, že ľudia veľakrát chápu jej hudbu nesprávne. "Vždy chcú to, čo robíte, zatriediť. Radšej by som bola, keby moju hudbu ľudia chápali len ako ´Björk music´. Björk music je veľmi flexibilná, veľmi intenzívna a veľmi bohatá, ale aj veľmi náladová a stále sa meniaca. To preto, lebo ja sa veľmi ľahko začnem nudiť. To je ten dôvod."

Pred dvoma rokmi schudla Björkina matka asi 8 kíl počas trojtýždňovej protestnej hladovky proti plánovanému projektu najväčšieho svetového výrobcu hliníka v islandských vysočinách, americká firma doň chcela investovať 3 miliardy dolárov.

Björk sa vždy cítila buď ako 5-ročná alebo 90-ročná. "Medzi 25 a 45-kou to nie som ja. Pamätám si, ako som pozorovala svoju mamu a myslela som si, že je to obdobie scvoknutia sa. Je to len veľa hystérie kvôli ničomu, pobehovania sem a tam a strachovania sa o zvyšok života."

Jej priezvisko znamená v islandštine Gudmundova dcéra.

Drogám nefandí, ale chlast, to hej. "Keď sa opijem, tak sa opijem poriadne, to nepochybujte. Celú fľašu vodky. To je druh kultúry, odkiaľ pochádzam. My to nesrkáme, my to kurva pijeme. Buď ste úplne opitý alebo úplne triezvy. Nič medzitým. Zvykla som piť počas snehových búrok. Poriadne sme sa obliekli a behali sme medzi barmi. A potom sme šli von a váľali sa na snehu."

Istý muž trpiaci ťažkou psychickou chorobou sa ju pokúsil zabiť. Poštou jej poslal knihu, do ktorej urobil dieru a tú vyplnil výbušninou. Polícia však zasiahla ešte predtým, než Björk zásielku dostala. Nešťastný chlapík potom spáchal samovraždu.

"Viem, že ľudia neveria, keď to hovorím, ale ja som bola na Islande celkom šťastnou ženou v domácnosti!" vyhlásila.

Do roku 1992 bola speváčkou islandskej šestice Sugarcubes, po rozpade skupiny však jej popularitu skoro zatienila ako sólová umelkyňa.

"Mám radšej oplzlé vtipy ako dobré. Som posadnutá škaredými vtipmi, čím horší, tým lepší."

Debut, prvý album Björk, nielenže predstavil svetu jej nový umelecký smer, ale stal sa medzinárodným hitom, ktorý z nej spravil jednu z nenapodobniteľných hviezd ´90. rokov.

Hovoria o nej niekedy, že sa stále správa ako dieťa. "Už som dlho dospelá. Platím účty a pijem alkohol ako dospelá. Čo viac môžem urobiť pre to, aby som dokázala, že už som dospelá?"

Profesionálnou speváčkou však Björk bola už od detstva. Na základnej škole študovala hru na klasický klavír a jej učitelia poslali jej nahrávku piesne Tiny Charles "I Love to Love" do islandského Radio One. Po odvysielaní pesničky jej nahrávacia firma ponúkla zmluvu. A tak jej v 11 rokoch vyšiel prvý album, ale za hranice Islandu sa nedostal.

Povedala, že len 5 percent hudobných novinárov má šajnu o tom, o čom píšu. "Prečo chce so mnou každý robiť interview? Keď som bola tínedžer, chcela som čítať len interview s vedcami a spisovateľmi. Veď ja som len popová hviezda. Sú veci, ktoré môžem povedať, ale 99 percent z nich nájdete v mojich piesňach."

Björkine hudobné chute zmenila punková revolúcia na konci ´70. rokov, potom postupne pôsobila v niekoľkých skupinách, až nakoniec v roku 1986 zakotvila v Sugarcubes. Kapela ako jedna z mála prerazila aj mimo Islandu, najmä v Británii a Amerike. V roku 1992 personálne konflikty v skupine vyústili do jej rozpadu. Björk sa presťahovala do Londýna, kde sa začala venovať sólovej kariére.

Keď bola malá, mala kocúra, ktorý zvykol žrať vlnu na pletenie. "Keď už mu začiatok tej vlny vyšiel zo zadku, tak sme ju ním celú pretiahli."

Inokedy bola zvedavá, či vie kocúr lietať, a tak ho vyhodila z okna. Nevedel. "Nemyslela som to s ním zle. A naozaj mi ho bolo ľúto, že si nemôže zalietať spolu s vtákmi."

Raz vyhlásila: "Viete, že v Tunisku si môžete kúpiť ostrov za 50-tisíc dolárov? Jeden si kúpim, s domom a všetkým - je lacnejší ako byt v Londýne. Ešte neviem, či si kúpim taký s dedinami a obchodmi a ľuďmi, aby som sa mala s kým porozprávať, alebo len taký s ničím. A potom budem chodiť do Londýna na malé výlety."

K tvorbe "povzbudzujúce prostriedky" nepotrebuje. "Najlepšie sa mi spieva bez ničoho. Najlepšie sa mi tvorí na vrchu hory na poludnie. Ale aby som sa socializovala s ostatnými, lebo ja som dosť introvertná, tak predtým, než vyjdem na pódium, si dám koňak. A možno po vystúpení ešte fľašu vína, aby ma schladila."

Fascinuje ju zemetrasenie. "Je to nádherné, keď 100-tisíc ľudí zomrie pri zemetrasení. Možno to tak vidím preto, lebo je mi to vzdialené, ale nevadilo by mi zomrieť pri zemetrasení. Alebo by som rada zomrela tak, že by ma zjedli tigre."

Manželstvo na Islande má podľa nej špeciálne výhody. "Zosobášiť sa na Islande je iné. Nesobášime sa tam v kostole. Máte tam viac práv, keď ste zosobášený. Mne a Thorovi to trvalo 10 minút. A potom sme mohli od štátu dostať peniaze napríklad aj na jeho kontaktné šošovky."

V devätnástich Björk zistila, že je tehotná. Bolo to prekvapenie, veľmi sa tešila. Ale potom sa rozprávala s ľuďmi a tí jej radili, aby bola "rozumná". A tak sa objednala na potrat. A v deň, keď naň mala ísť, sa ráno zobudila a rozhodla sa neísť.

Čelila kurióznej žalobe. "Raz sme šli vystupovať do televíznej šou a ja som si oholila obočie, navyše bola som už v dosť pokročilom štádiu tehotenstva a odhalila som si tam brucho a hrali sme nejakú jazzovo-punkovú vec. Tá kombinácia, to bolo zjavne príliš na niektorých divákov. Jedna žena pri sledovaní nášho vystúpenia dostala infarkt. Podala za to na mňa žalobu, ale našťastie prehrala."

Jej prvá detská spomienka: "Bola som v škôlke, ale odmietala som byť jedným z detí. Pomáhala som jednej z paní vydávať deťom chlieb a maslo. To naozaj."

Na pocity zo svojho druhého tehotenstva s dcérkou spomína: "Raz ráno som sa zobudila a mala som tú mániu. Bola som dva týždne ako posadnutá. Musela som nájsť nejaké miesto v lese alebo prírode, inak by som asi bola umrela. Nakoniec som také miesto našla. A potom som zistila, že som tehotná, a vtedy som tie pocity pochopila."

Angličtina verzus islandčina: "Keď rozmýšľam o práci a používam muzikantské technické termíny, myslím v angličtine. Ale keď ide o moje pocity, myslím v islandčine. Myslím v islandčine a navštevujem angličtinu, ale cítim v islandčine. Zvyčajne píšem piesne v islandčine a potom ich prekladám do angličtiny."

Islandskú mentalitu opisuje na príklade: "Spojené národy robili prieskum v niekoľkých krajinách sveta. Pýtali sa ľudí 100 základných otázok. Jedna bola: V čo veríte? 90 percent odpovedalo: V Alaha. V Boha. V Pannu Máriu. V Budhu. Alebo čokoľvek. Na Islande však odpovedali: V seba samého. Ďalšia otázka bola: Ste šťastný? A ľudia odpovedali: Nie, ešte nie. Alebo: Bol som. Ale na Islande odpovedali: Jasné, samozrejme, a dajte už pokoj. Aj ja som veľmi nábožná. Ale mám vlastné náboženstvo. Na Islande nemá zmysel, aby dvaja ľudia mali rovnaké náboženstvo. Je to, ako by dvaja mali rovnaký odtlačok prsta."

Prvýkrát sa vyspala s chlapcom, keď mala 15. "Mala som veľké červené tričko a vysoké čižmy - celkom punky. Šli sme do domu jeho kamaráta. Bola tma a ja si pamätám, že som si nebola istá, či je to ono alebo nie. Ale bolo to vzrušujúce. Na Islande tínedžeri nemajú kam ísť (sexovať). Takže si oblečú lyžiarsky overál a keď je snehová búrka, obaja vypijú po fľaši vodky a rozdajú si to medzi domami."

Jej názor na hudbu: "99 percent jazzu je šit, 99 percent tanečnej hudby je šit, 99 percent modernej hudby je šit, 99 percent opery je šit. Ale to 1 percento je výnimočné. Aj 99 percent mojej hudby je šit. Ale snažím sa a snažím a snažím a snažím. A raz to vyjde."

O budhistoch sa nevyjadruje príliš vyberane. "Čítala som o reinkarnácii, budhisti vravia, že sa vrátime ako zvieratá, a o zvieratách hovoria ako o nižšej forme živých tvorov. Ale veď zvieratá nie sú nižšou formou živých bytostí, sú práve také živé tvory ako my. Takže ja vravím: seriem na budhistov."

Ani na byrokraciu nemá práve najpozitívnejší názor. "Nenávidím, keď obmedzuje ľudí. Keď ešte existoval ZSSR, bola som tam a byrokracia všetko brzdila. Nemám rada vyplňovanie formulárov. Jeden môj priateľ šiel raz do Kanady a vo formulári pri vstupe na územie krajiny mal odpovedať, či niekedy spáchal trestný čin v Kanade. On tam napísal: Zatiaľ ešte nie. Za to ho zavreli do väzenia."

Kriticky sa vyjadrila aj k niektorým aspektom aktivít ochrancov zvierat. "Nevidím rozdiel medzi zjedením mrkvy a zjedením zajaca. Aký je rozdiel medzi spílením stromov na výrobu kníh a uvarením jahňaciny? Skupiny ako Greenpeace urobili veľa skvelých vecí, ale vidím aj problémy. Zdá sa mi úplne smiešne, keď aktivisti napríklad z Nemecka napochodujú do nejakej zelenej krajiny a domorodcom zakážu zabíjať tuleňov. Aké majú na to právo títo ľudia z priemyselných miest ako Frankfurt, znečisťujúcich ovzdušie, hovoriť ľuďom, ktorí žijú v harmónii s prírodou, aby nejedli tuleňov? A čo majú jesť? Sneh?"

Keď ide o sex, považuje sa za veľmi prirodzenú. "Zvláštne miesta ma vždy vzrušia. Toaleta v lietadle... To by vzrušilo každého. Sloboda, odvaha, nebezpečné veci ma tiež vzrušujú. Pamätám si, ako sme raz stanovali pri najväčšom vodopáde na Islande. Boli sme priamo pred vodopádmi a stan bol úplne mokrý. To bolo vzrušujúce a mali sme tam veľmi dobrý sex!"

O ľuďoch v znamení škorpióna sa hovorí, že sú sexuálnymi predátormi, čo na to škorpiónka Björk? "Neviem, myslím, že som normálna, nie normálna, len zdravá. Ľudské sexuálne chute sa zvyčajne delia do dvoch kategórií. Nazývam ich vidiecka a mestská. Ja som určite vidiecka. Na vrchu hory za slnečného dňa alebo v lese, to je niečo pre mňa. Ale veľa ľudí to má rado v meste v umelohmotných alebo sieťkovaných pančuchách. Niekedy to skúšam aj ja, ale skôr zo zvedavosti. Chcem byť pri tom úplne bdelá, úplne triezva a všetko vnímať."

Po nakrútení Dancer in the Dark (Tanečnica v tme) sa vyjadrila, že už nikdy v žiadnom ďalšom filme hrať nebude. Odôvodnila to tým, že hrať pocity, ktoré si jej postava vyžadovala, bolo pre ňu náročné. "Keď som s filmovou úlohou súhlasila, vedela som, že nebude len moja prvá, ale zároveň aj posledná. Teraz musím nahrávať piesne. Už mi na to ostáva len 50 rokov a musím ešte urobiť veľa pesničiek," povedala.

CURRICULUM VITAE BJÖRK

Celé meno: Björk Gudmundsdóttir

Výška: 163 cm

Dátum a miesto narodenia: 21. 11. 1965, Reykjavik, Island

Profesia: hudobníčka

Vzdelanie: hudobná škola v Reykjaviku

Exmanžel: Ţór Eldon (hudobník, rozviedli sa)

Otec: Guđmundur Gunnarsson (rozvedený v roku 1966)

Matka: Hildur Hauksdóttir

Súrodenci: tri sestry a traja bratia

Otčim: Sćvar Árnason

Deti: syn Sindri Eldon Ţórson (1986, otec: Ţór Eldon) a dcéra (2002)

Štart k sláve: ako Selma Yeskova vo filme Dancer in the Dark (2000)

Autor: Spracoval Jaroslav VRÁBEĽ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.