žeriavničky U. S. Steel Košice Zuzany Cingeľovej, ktorá si postavila stan asi pätnásť metrov od plota bratislavského sídla Úradu vlády a v tom čase vychádzala z veľkého stanu. Zo stanu znela pesnička, ktorú púšťali na úplne inej stanici.
Cingeľová so štyrmi mladými ľuďmi hladuje už piaty deň. Od rána sa pri nich pristavujú dôchodcovia. Nosia minerálky, prídu debatovať, nadávať na vládu, na biedne dôchodky. "Od siedmej až do večera tu stále niekto je, nenudíme sa," hovorí Cingeľová, ktorá prišla s ďalšími hladovkármi do Bratislavy pešo z východu.
Hladuje, aby vládu prinútila splniť päť požiadaviek - napríklad, aby dôchodok bol najmenej 30 percent zo základného platu poslanca (dosiahol by takmer výšku priemernej mzdy). Tým, ako hovorí, bojuje za práva zamestnancov.
Hladovkári si na mestskom úrade vybavili, že pred Úradom vlády môžu stanovať dva mesiace. Chcú tak dlho aj vydržať bez jedla? "Neviem, či sa dá prežiť dva mesiace bez jedla, ale je jedno, či je tam Miky, alebo Deži," ukazuje Cingeľová na budovu Úradu vlády. "Len chcem, aby robili pre občanov."
Pred veľkým stanom majú hladujúci rozložené dva plátené prístrešky, pod nimi kempové stoličky a stolík, na ňom poháre s kávou. Cingeľová si však na stoličky nesadá, stále sa niekto pristavuje.
Na jednej stoličke sedí objemnejšia pani v modrom tielku. Tvár známa z niekdajších Mečiarových mítingov, ktoré mávalo HZDS do roku 1998. Patrila k najagresívnejším babkám-demokratkám, so zaťatou päsťou na mítingu sa objavovala aj na titulných stránkach novín. Helena Bachratá býva v centre Bratislavy neďaleko Úradu vlády na Obchodnej ulici, má 62 rokov a siedmy rok je na dôchodku.
Hovorí, že sa pripojila k hladovkárom a celé dni trávi pri nich. "Ja síce chodím domov spávať, ale podotýkam, že nejem. Som taká presvedčená, že už štvrtý deň nejem." Tvrdí, že z HZDS vystúpila pred piatimi rokmi, lebo sa jej hnutie prestalo páčiť, ale terajšia vláda je hrozná.
Cingeľová býva v stane s dvoma mladými dievčatami a dvoma chlapcami. Jeden je jej syn. Pijú vodu, varia si kávu, čaj a fajčia. "Nemáte zápalky?" pýta sa Cingeľová. "Ale keď budete fotiť, odložím cigaretu, lebo to dráždi veľa ľudí."
Teplú vodu na umývanie vraj hladovkárom ráno aj večer nosia Bratislavčania. Pred stanom majú oranžový a biely lavór na umývanie, plastové fľaše s vodou. Vo veľkom stane je neporiadok a dva ďalšie malé stany, v ktorých protestujúci spávajú. "Veľký stan je ako dom a tie malé sú izby," vysvetľuje Cingeľová. V rohu visí zo stropu dlhý igelit. Cingeľová ho odkrýva, ukazuje maličký chemický záchod. Chemikálie do neho nemajú, napriek tomu v stane necítiť zápach.
K stanu prichádza dôchodkyňa. Cingeľová ju nepozná. Z nákupnej tašky vytiahne štyri poldruhalitrové fľaše minerálky. "Takto nám stále nosia veci," usmieva sa žeriavnička. Bratislavčania im vraj aj perú a veci nosia naspäť ožehlené. Raz doniesli aj jedlo. "Provokovali nás s jedlom, ale boli tu bezdomovci, tak hneď pred tým, kto nám jedlo doniesol, sme ho dali im."
Cingeľová vysvetľuje, že po ceste popred stan vídava jazdiť do Úradu vlády bavoráky Dzurindu a Mikloša, ale ani jeden im nezakýval. "Strašne mám rada Dzurindu, prešla som 550 kilometrov, aby som ho stretla, je to platonická láska," hovorí.
Podpredseda vlády SR Pál Csáky pozval Cingeľovú opätovne na stretnutie. Schôdzka by sa mala uskutočniť dnes o 9.00 hod. na Úrade vlády SR. Vicepremiér Csáky opakovane ponúka priestor na stretnutie s hladovkárkou, nakoľko má záujem vypočuť si jej argumenty, ktoré ju viedli k začiatku takejto formy protestu.
Autor: rf
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
