konečných príjmov rozpočtu je stále vysoká. Keď pred rokom zvýšil spotrebné dane (od augusta, zákon bol prijatý už v JÚNI), o žiadnej miere neistoty nehovoril, hoci vychádzať mohol iba z údajov za máj. Šmyk sem, šmyk tam - a spotrebné dane išli hore, hoci mali len od januára. V poriadku - dnes je september a od včerajška miera neistoty opäť o čosi poklesla: K dispozícii sú čísla za august, ktoré osobne predniesol Miklošov hovorca Papanek. Čo hovoria?
Deficit dosiahol za osem mesiacov necelých 25 miliárd Sk, čo je 31 percent celoročného cieľa. V auguste. Výnos dane z príjmov právnických osôb už prekročil celoročný plán 22 miliárd. Daň z príjmov fyzických osôb sa naplnila po dvoch tretinách roka na 82 percent. S DPH, ktorá tvorí najväčšiu zložku daňových príjmov, vyzeráme horšie, ale zanedbateľne - vybraných je 65 percent z úrovne zo zákona o štátnom rozpočte. Celkové príjmy štátu za 8 mesiacov dosiahli 157 miliárd, čo je 66,3 percenta predpokladu v rozpočte.
S napätím si počkáme, ako minister financií augustové údaje okomentuje. Na podstate veci, že je tu posledná príležitosť na zníženie daní (autor by povedal výrazné, ale skromnosť hory prenáša), však akékoľvek Miklošovo vyjadrenie nič nezmení. Relevantné na týchto číslach sú totiž dve veci. Po prvé, príjmy z DPH idú podľa nalinkovaného scenára. Pričom sa nesmie zabúdať, že jeseň by mala priniesť boom vo výbere DPH - ak fungujú prírodné a ekonomické zákony. Po druhé: Príjmy z priamych daní výrazne prekračujú plán. Keď Mikloš pred rokom odmietol ísť pod šifru 19/19 (DPH/daň z príjmu), argumentoval tým, že nižší kľúč by ohrozil udržanie deficitu. To sa nestalo - viď vyššie. Platí skôr presný opak - "konzervatívne" odhady vybuchli. Ak je to tak a daňovníci platia viac, ako predpokladali prognózy, ktoré boli dôvodom, že nemáme nižšie sadzby, nebolo by od liberálneho ministra normálne a slušné, aby svoj nepresný prepočet o rok korigoval?
Ak hovoríme o úprave sadzieb v oboch druhoch daní, tak nižší kľúč o - povedzme - 2 percentá by mohol znamenať (ale vôbec nemusí!!) výpadok príjmov v ráde dvoch desiatok miliárd. Teda rozprávame približne o sume, ktorá pôjde na stimuly pre KIA plus - napríklad - oddĺženie nemocníc. Slovenská ekonomika rastie tempom (zhruba) 5 percent HDP, čo znamená ročne plus (zhruba) 60 miliárd, ktorých značná časť preteká cez štátny rozpočet. Nie je teda pekné a korektné, ak Mikloš hovorí o rizikách, neistote a o tom, že "nevidí priestor" na zníženie daní.
Pravda je iná - pri rozhodovaní, ako naložiť s lepším výsledkom hospodárenia štátu, je u Mikloša daňový poplatník až na poslednom mieste. Je to proste tak - prednosť majú natiahnuté dlane ministrov a rôznych lobistov, ktorí požadujú tzv. mimoriadne výdavky. (Len napr. minulý týždeň ukoristil Rusko ďalších 150 miliónov na nezmyselné stimuly.) Treba sa tých všetkých Ruskov a Kaníkov spýtať, kam by chodili na mimoriadne peniaze, keby bol vývoj rozpočtu zlý. Ani by nemukli...
Prednejší ako občania je pre Mikloša tiež Brusel, presnejšie Ecofin (komitét ministrov financií), ktorý tlačí na otrocké dodržiavanie smerných plánov znižovania deficitu. Nie, nikto tu nepropaguje vyšší schodok. Ide "len" o priority. Predsa aj keby sa stalo, že deficit 2005 dopadne o nejakú desatinu percenta horšie, než predpisoval rozpočet, čo strašného sa deje? Zníženie daňového zaťaženia nie je prejedanie peňazí ani rozhadzovanie vidlami, ale vrátenie tým, ktorým patria. V poriadku - minister je fiškálny fundamentalista. Aj on však veľmi dobre vie, že SR nebude mať najmenší problém splniť trojpercentný schodok do roku 2007. A do roku 2010 má byť slovenský rozpočet - tvrdí to sám Mikloš - VYROVNANÝ. Na tom sa zhodnú aj všetky zahraničné inštitúcie. Je v tejto situácii naozaj také dôležité, či schodok 2005 bude 3,60 alebo 3,80 percenta HDP? Nevraviac o takej maličkosti, že Európska komisia už oznámila prehodnocovanie Paktu stability, čo znamená fakticky istotu, že pravidlá pre posudzovanie deficitu budú voľnejšie (čo je veľmi zle, ale tak to bude).
Znižovanie daní nie je žiadny populizmus. Je to elementárna požiadavka v štáte, kde sa neskutočne mrhá s verejnými prostriedkami. A vhodnejšia príležitosť, ako jeseň 2004, ešte pred schvaľovaním rozpočtu 2005, sa nadlho nevyskytne. Už na budúci rok to bude nemysliteľné, pretože po fiškálnej decentralizácii sa priame dane fyzických osôb stanú príjmom obcí. Nevraviac o rozhadzovaní šírom-šárom, ktoré nastúpi pred voľbami. Slovenská ekonomika je na vzostupe a vo všetkých šlabikároch stojí, že to je jediný priestor, keď je znižovanie zaťaženia možné. A rok 2006? Na ten by sme sa nemali už vôbec spoliehať - nie je vylúčené, že rozpočet bude zostavovať Fico...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
