vytešoval aj novozvolený pán prezident a s ním skoro celé Slovensko. Ktovie, či sa takto budeme radovať aj po Pekingskej olympiáde, vidiac nástup mladých, úspešných športovcov i z mnohých, doteraz "nemedailových" krajín. Niečo podobné naznačil aj šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár, ktorý si nemyslí, že by úspešná bilancia Hier 2004 odrážala skutočný stav slovenského športu. Podľa neho však počet vzácnych kovov vzhľadom na domáce podmienky je veľkým úspechom. Poukázal ale na to, že "máme málo štvrtých až ôsmych miest, a ak nejaké máme, sú to väčšinou športovci, od ktorých sa čakalo skôr medailové umiestnenie - ako napríklad Martina Moravcová, či Jožko Gönci. Takže to nie je bohvieaký dôkaz o tom, že máme veľmi silnú zálohu, na ktorej by sme mohli stavať pred najbližšími olympijskými hrami". Tu sa natíska otázka, kto za to môže? Pozerajúc sa na medailovú nádielku a dobre umiestnenie, pochádzajú od vodákov, zčasti fungujúcich na rodinnej báze. A majster Gönci môže byť právom na čo naštvaný. Pod honosným názvom jeho materského klubu sa skrýva zastaralá strelnica a aj ostatné veci pod úrovňou 21. storočia... Na niektorom z televíznych kanálov diváci mohli vidieť rozhovor s jednou z úspešných zahraničných strelkýň. Tá sa pochválila, že mesiac pred Hrami sa jej klub dozvedel, ktorý výrobca dodá vystrelovacie mašiny na "hlinené holuby" pre skeetárov. Vedenie ihneď objednalo dva pre vlastný klub, aby sa ich strelci mohli na súboje v Aténach dôkladne pripraviť... Na druhej strane však máme napríklad superdrahé tenisové centrum a naši tenisti v Aténach veľkú dieru do sveta neurobili, akurát tak do siete na kurte. Ktovie, kde je pes zakopaný, pán Chmelár by snáď mal o tom niečo vedieť...
Po olympijskom "kľude" svet znova vhupol do svojho, žiaľ, každodenného "normálu". Dráma v severoosetskom Beslane znova pripomenula, že ľudstvo okrem svetových a olympijských rekordov, zaznemnáva aj rekordy teroristických, vražedných a banditských činov, keď dospeláci už "pozývajú do ringu" maloleté deti. Vrátiac sa ku Hrám, ani tam nebolo, čo sa vzťahov medzi národmi týka všetko bez "dopingu". Napríklad 23-ročný iránsky džudista Arash Miresmaelli odmietol nastúpiť v zápase proti Izraelčanovi Ehudovi Vaksovi. Džudista Arash, ktorý pri otváracom ceremoniáli Hier hrdo niesol vlajku Islamskej republiky, oficiálne neštartoval pre nadvávu, takže Svetový džudistický zväz upustil od sanckií. I keď Iránec už predtým oznámil, že nebude zápasiť s Izraelčanom, pretože sympatizuje s bojom Palestínskeho ľudu proti Izraelu. Doma - v Iráne - i keď nezískal žiadnu meadilu, sa stal hrdinom a jeho počin ocenili 120-tisíckami dolárov. K tejto udalosti dodajme, že jeho peňažná prémia má rovnakú výšku ako ocenená zlatá medaila olympijského víťaza vo vzpieraní Hosseina Rezazadeha... Na tomto mieste hodno ešte uviesť slová prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Jacquesa Roggea pri záverečnom hodnotení priebehu Hier XXVIII. olympiády v súvislosti s dopingom. Ten povedal, že pred záverečným ceremoniálom pravidelné kontroly usvedčili 22 športovcov. "Tento zoznam ešte pravdepodobne nie je uzavretý. No podvádzať sa bude vždy, na olympiáde sa zúčastnilo 10 500 športovcov a všetci nie sú svätci." Ale Arash Miresmaelli pre Iráncov určite je...
Prečo by niektoré veci mali ísť hladko ak nemusia. Zoberme si napríklad súčasnú horúcu domácu tému - privatizáciu Slovenských elektrární. Pripomeňme si, že aj za Dzurindovej vlády prebehlo niekoľko predajov, no v živej pamäti zostáva najmä privatizácia Slovenských plynární hlavne zásluhou predsedu Smeru Roberta Fica. Ten pri každej vhodnej i nevhodnej príležitosti pripomenie financministrovi Miklošovi, že nevie rátať a preto sa prerátal keď predal plynárne pod cenu. A vraj márne chce vbiť do pamäti národa, že to naopak bolo vcelku O.K. Pretože súčasný privatizačný chod elektrární denne servirujú skoro aj na tanieri všetky masmédiá vieme, že minister Rusko pustil pusu na špacír skôr ako je to v demokratickej privatizácii slušné. Možno si spomenul na sľub koaličníkov, že tentokrát na rozdiel od ostatných bude privatizácia priam ukážkovo transparentná. Ale možné je aj to, že pod transparentnosťou rozumie každý niečo iné - snáď to môže závisieť od výšky krvného tlaku, tlaku všeobecne, farby politického dresu, či počtu núl na bankovom konte... Ktovie. Vráťme sa k meritu veci: Rusko si teda pustil pusu na špacír a dvoch z troch záujemcov - českú firmu ČEZ a taliansku ENEL poslal aspoň symbolicky do kelu s tým, že tá prvá chce z balíka elektrární vyhodiť dosluhujúce dve atómky (tie sa inak pohybujú ako horúci zemiak medzi koalíciou a opozíciou a pod.), mimo jeho kritiky zostala iba ponuka Rusov. Bratom z koalície sa síce Ruskove výhrady nepáčia, ale o zastavení tendra zatiaľ nechcú (?) hovoriť. Trocha iný názor prezentoval snáď len Zoltán Komlósy z SMK, ktorý si myslí, že ak brat koaličník Rusko už vopred hodnotí ponuky potencinálnych kupcov, môže tým ovplyvniť rozhodovanie privatizačnej komisie. Ak minister vysvetlí svoj postoj na koaličnej rade "potom sa budeme vedieť orientovať podrobnejšie či nechať tender tak, alebo by ho bolo dobre zastaviť", odkázal Komlosy. Ruska tým riadne naštval a preto v jednom z médií nazval úvahy na zastavenie tendrov za "choré". Samozrejme, ozvali sa aj členovia parlamentného privatizačného výboru. Jeden z nich, nezávislý poslanec Branislav Opaterný si myslí, že "čo je to za privatizáciu, keď by sme to predali stopercentnej štátnej firme? (Ide i ruskú firmu RAO UES,pozn.). Ruský štát je lepší vlastník ako slovenský? Navyše v situácii, keď je ruská firma pred reštruktualizáciou?". Dodajme ešte na ilustráciu, že je tu "navyše" napríklad aj ruská oligarchia, štátom (?) potopený Jukos, i, žiaľ, absolútny chaos a nekoncepčnosť pri oslobdzovaní rukojemníkov v Beslane "navyše" s takým vybavením vojakov a zdravotníkov ako v čase II. svetovej vojny... Kde bolo, tam bolo, bola jedna malá krajina, kde nemali elektrinu ani petrolej do lampy. Pomaly sa väčšia časť obyvateľstva stala svätcami...
P.S. Odkaz vizášistom a ostatným -tom po prenose z odovzdávania cien TOM 2004, ale aj sumarizovaní moderátoriek všetkých slovenských televíznych staníc a operatívnom pozbieraní názorov v okruhu známych a neznámych. "Existuje široká paleta farieb na vlasy, účesov a oblečenia "in" sem, "out" tam. Alebo sa máme usilovať o vypísanie referenda"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
