malo možnosť splniť si 39 členov košickej delegácie zastupujúcej Slovenskú republiku v projekte Scuolaxenia.
Autorom myšlienky projektu, ktorý by spojil študentov z krajín Európy pod heslami o priateľstve, zábave, spolupráci a rovnocennosti v čase OH, je Panayiotis Tzanikos, primátor mestskej časti Atén Amaroussionu, familiárne nazývanej Maroussi. A tak sa v Maroussi zišlo počas Olympijských hier (10.8. 31.8.) 20 delegácií pozostávajúcich zo študentov, profesorov a zástupcov mestských magistrátov. Okrem Slovenska sa projektu zúčastnili Nemecko, Česko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Holandsko, Fínsko, Dánsko a Španielsko.
Z Košíc, ktoré primátor Maroussi oslovil s ponukou projektu, bolo vybraté Gymnázium Poštová 9. Akési "výberové konanie" na členov delegácie prebehlo aj na spomínanej škole, a tak si do Atén pocestovalo 30 najaktívnejších a najúspešnejších študentov spolu s 6-timi profesormi. Tohtoroční štvrtáci brali svoju účasť v projekte skôr ako dovolenku, posledný oddych pred zaťažkávajúcim rokom. Súčasťou výpravy boli aj Mgr. Adriana Slovjaková (tlmočníčka z Kancelárie primátora mesta Košice), Mgr. Matúš Háber (poverený vedením oddelenia kultúry a sociálnych vecí) a Ing. Richard Hojer (Hlavný kontrolór mesta Košice), ktorí však mali odlišný program, a so "svojimi" sa stretli počas celých sedemnástich dní de facto len dvakrát.
Grécka strana financovala ubytovanie, stravu a vstupy na vybrané olympijské disciplíny a do komplexov historických pamiatok, okrem dopravy. Študenti spolu s profesormi boli ubytovaní na špeciálne upravených školách, čo bol opisný výraz pre triedu, do ktorej sú nanosené postele, skrine a klimatizácia.
Hlavnou náplňou projektu sa ukázala byť zábava, zábava a ešte raz zábava, a to na medzinárodnej úrovni. Oficiálnou kvázi povinnosťou, ktorú mala naša delegácia voči samotnému projektu a bolo vytvorenie prezentácie, v ktorej by predstavila svoj štát a mesto. Vzhľadom na technické problémy sa predtým hodinová košická prezentácia zúžila na 20-minútový blok "umeleckých" tanečných a speváckych vystúpení. Po nástupe, ktorý mal symbolizovať jednotu, priateľstvo a partnerstvo Grécka a Slovenska, nasledovalo vystúpenie Janky Lukačkovej - speváčky, o ktorej kvalitách sa vo veľmi pozitívnom zmysle vyjadrovali takmer všetci prítomní cudzinci, a to nezapríčinili len blond vlasy a príťažlivý obal. Súčasťou prezentácie bol ešte ľudový tanec, pre potreby prezentácie zmixovaný zo slovenských, moravských a poľských ľudových prvkov, a nakoniec spoločne zaspievaná kultová pesnička "Aj tak sme stále frajeri".
K "poloficiánym" akciám patrilo ešte aj symbolické sadenie olivového stromu na znak priateľstva medzi krajinami, uvítacia a rozlúčková recepcia. Zaujímavým momentom bolo zistenie, že obe recepcie sa konajú pod holým nebom. Stovky ľudí sa s tanierom v ruke prechádzali po amaroussionskom námestíčku, zoznamujúc sa s ostatnými účastníkmi projektu. Jazykové bariéry nehrali rolu, veď dohovoriť sa dá aj rukami - nohami, najmä keď je človek pod vplyvom dobrej nálady, kvalitného jedla a pitia:-) Najväčší úspech mali košické študentky jednoznačne u Talianov, veď medzi tmavými južanskými typmi sa stredoeurópska beloba a blond vlasy dobre vynímajú.
Ostatné dni sa "poštováci" takpovediac bavili. Šesťkrát sa zúčastnili Olympijských hier, a to na basketbale, volejbale, tenise, cyklistike, hode guľou a atletike. Byť na olympijskom štadióne je neopísateľný pocit, spojenie spolupatričnosti, dojatia a nadšeného vytrženia. Mať na dosah ruky športovcov svetového formátu, ako napríklad tenistov Rogera Federera, Carlosa Moyu alebo Andyho Rodicka sa nepodarí každý deň. A takisto nie každý deň sa podarí vidieť umierať olympijské nádeje slovenského tenisu pri prehre dvojice Hantuchová Husárová so Švajčiarkami Casanovovou a Schnyderovou.
Pre mnohých bolo však vrcholom výletu MTV párty, na ktorej vystúpili súčasné pop aj "nepop" hviezdičky, ako napríklad Jamelia, Ana Johnsson, Raymond alebo B3. Podtitulom párty bol boj proti fajčeniu s heslom "feel free to say no" (vo voľnom preklade: "neboj sa povedať nie"). Dehonestujúco však pôsobilo už to, že fajčil takmer celý organizačný tím, a tak si zapálili aj niektorí účastníci. Síce v kútiku pri plotoch, no očividne sa nebáli povedať fajčeniu áno.
Počas štrnástich dní, ktoré v Aténach Poštová strávila, mala delegácia pestrý program. Ušlo sa im z každého rožku trošku. Tí, ktoí milujú túlanie sa po pamiatkach, boli nadšení výletom do Sounia, kde stojí Poseidonov chrám, múzeom Spyrosa Louisa (pozn. red.: Spyros Louis je národný hrdina, úplne prvý víťaz novovekého olympijského maratónu), no najviac zapôsobila Akropola. Chrámy zasvätené bohyniam Aténa a Niké, pôsobia na návštevníkov svojou povznesenou antickou starobylosťou a spoločne s fascinujúcim výhľadom na betónové Atény.
Tým, čo sa radi vyvaľujú na pláži v absolútnej odovzdanosti sa slnečným lúčom, bolo takisto učinené zadosť a na svoje si prišli aj nákupní maniaci, keďže aténske uličky sú plné obchodov, nákupných centier a zapadnutých butikov.
Na cestovaní je vždy najzaujímavejšie spoznávanie ľudí, cudzích kultúr. Čo sa Grékov týka, mnohí prešli kultúrnym šokom. Gréci sú totiž každým kúskom svojej bytosti národ, ktorý sa nenáhli, je pohodlný a na všetko má čas. Najčastejším slovom znejúcim z úst Gréka je chalara, teda relaxuj, uvoľni sa; alebo ola kala, čo znamená, že všetko bude v poriadku. Gréci sú takisto temperamentní a nemajú problém osloviť na ulici peknú slečnu. Čo už začína byť na zamyslenie, nemajú problém dotyčnú peknú slečnu požiadať po troch dňoch známosti o ruku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
