Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy Ladislavom Nižňanským. Nižňanského, ktorý mal od roku 1996 nemecké štátne občiansto, zatkli v Mníchove 16. januára 2004 na základe zatykača vydaného pre podozrenie vraždy v 164 prípadoch počas druhej svetovej vojny. Štátna Krajinská prokuratúra Mníchov 1 vzniesla v tomto zmysle 17. marca 2004 žalobu.
V čase vojny bol Nižňanský zodpovedný za vyvraždenie najmenej 146 slovenských civilistov vrátane detí. K masakrom došlo 21. januára 1945 v dedinách Ostrý Grúň a Kľak. Vo februári 1945 Nižňanský nariadil popravu 18 židovských civilistov v obci Kšinná.
Jednou z "veľkých akcií" Nižňanského bolo zničenie anglo-americkej misie ešte v decembri 1944, ktorá bola vyslaná na pomoc povstaniu. Nižňanskému sa v jednom desaťročí podarilo spáchať sériu vojnových zločinov a spolupracovať s tajnými službami troch štátov: Nemecka, Československa a USA. V povojnových rokoch pracoval pre československú rozviedku, o čom sa uchovali úradné záznamy. Pravdepodobne v službách československej rozviedky odišiel Nižňanský v roku 1948 do Rakúska. Tam začal pracovať pre Američanov a podľa niektorých zdrojov asi dva roky pracoval pre oba tábory.
Ladislav Nižňanský začal 1. februára 1954 v Rakúsku pracovať pre americkú rozhlasovú stanicu Slobodná Európa ako prekladateľ a výskumný analytik a o niekoľko rokov neskôr zakotvil v Mníchove. Analytikom československej redakcie Slobodnej Európy bol 29 rokov až do februára 1983, kedy odišiel na dôchodok.
Prípad Nižňanský pútal pozornosť viacerých historikov. Nižňanského muži sa systematicky dopúšťali násilia aj na židovských obyvateľoch a na konte majú aj niekoľko britských a asi dve desiatky amerických tajných agentov. Nižňanského považujú za najtajomnejšiu postavu medzi vojnovými zločincami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
