konštruktérom niekedy pripravia rôzne prekvapenia. Nemilé prekvapenie je, keď sonda nefunguje tak, ako by mala, alebo z nejakých príčin ukonči svoju činnosť pred uplynutím plánovanej doby. Takéto sklamanie pripravila nedávno pracovníkom Európskej kozmickej agentúry (ESA) sonda Beagle, s ktorou vedci stratili po jej pristátí na povrchu Marsu akékoľvek spojenie. Príjemným prekvapením je, keď sonda spoľahlivo pracuje aj po uplynutí jej stanovenej životnosti a naďalej vysiela na Zem užitočné údaje. Takouto sondou je aj sonda Mars Odyssey, ktorú americká kozmická agentúra NASA vypustila 7. apríla 2001 a ktorá od februára 2002 obieha okolo planéty Mars a podrobne mapuje a študuje jej povrch. Sonda študovala Mars počas viac než jedného marťanského roka (ten trvá približne 23 "našich" mesiacov) a úspešne splnila všetko to, čo sa od nej očakávalo. Pretože však sonda Odyssey naďalej (temer) bezchybne funguje, rozhodla sa NASA predĺžiť jej vesmírnu misiu až do septembra 2006. "Toto predĺženie nám poskytuje ďalší marťanský rok na to, aby sme stavali na tom, čo sme už zistili," hovorí vedec projektu Odyssey dr. Jeff Plaut. "Naším cieľom je študovať klimatické zmeny. Počas primárnej misie sme sledovali dramatické sezónne zmeny, akými boli napríklad objavovanie sa a miznutie polárneho ľadu, mrakov a prachových búrok. Teraz začíname sledovať rozdiely, ktoré vykazujú jednotlivé obdobia roka v dvoch po sebe nasledujúcich marťanských rokoch," vysvetľuje dr. Plaut.
Sonda Mars Odyssey má na palube tri prieskumné systémy. Ide o kamerový systém, pozostávajúci zo snímačov viditeľného a infračerveného svetla, systém spektrometrov (spektrometer gama žiarenia, neutrónový spektrometer a detektor neutrónov s vysokou energiou) a detektor rádioaktívneho žiarenia. Už mesiac po začatí mapovania povrchu Marsu urobila sonda Odyssey významný objav. Spektrometre gama žiarenia a neutrónov objavili tesne pod povrchom Marsu v jeho južnej polárnej oblasti obrovské množstvá vodíka. Vedci interpretovali tento vodík ako súčasť zmrznutej vody. Odhaduje sa, že v povrchovej vrstve hrúbky len jeden meter je toľko ľadu, že jeho roztopením by vzniklo množstvo vody, ktoré by bolo niekoľko násobkom množstva vody v Michiganskom jazere na severe USA. Po príchode letného obdobia do severných oblastí Marsu, keď sa zmenšilo pokrytie týchto oblastí zmrznutým kysličníkom uhličitým, našla sonda Odyssey zmrznutú vodu aj tam. Infračerveným mapovaním sa zistila prítomnosť značného množstva minerálu olivín. To naznačuje, že prostredie na Marse je pomerne suché, pretože pod vplyvom vody sa olivín mení na iné minerály. Ďalšie údaje naznačili, že množstvá zmrznutej vody v niektorých relatívne teplých oblastiach Marsu sú príliš veľké na to, aby boli v rovnováhe s atmosférou, čo by svedčilo o tom, že Mars prechádza obdobím klimatických zmien. Prístroje sondy Odyssey tiež zistili, že úroveň radiácie okolo Marsu je približne dva až tri razy vyššia než v okolí Zeme. Pôvodcom tejto radiácie sú slnečné erupcie a kozmické žiarenie. Kamery sondy poslali na Zeme doteraz najpodrobnejšie globálne mapy Marsu, ktorých rozlíšenie je okolo 100 metrov. Povrch Marsu bol mapovaný za denného svetla i v noci (v infračervenej oblasti). Sonda Odyssey poskytuje aj "pomoc" ďalším marťanským misiám. Približne 85 % snímkov a ďalších údajov z marťanských roverov Spirit a Opportunity sa na Zem dostáva prostredníctvom sondy Odyssey. Táto sonda pomohla pri výbere potenciálnych pristávacích miest pre spomenuté rovery a pomôže aj pri výbere miesta na pristátie sondy Phoenix, ktorá by mala na Marse pristáť v roku 2008. "Dosiahli sme všetko, čo sme si naplánovali, ba aj viac," hovorí manažér misie Odyssey Robert Mase. V súčasnosti pracujú všetky prístroje sondy bezchybne, s výnimkou detektora radiácie, ktorý bol v októbri 2003 vyradený z činnosti mimoriadne silnou slnečnou erupciou. Predĺžením misie Odyssey sa zdvojnásobí množstvo informácií, ktoré táto sonda o Marse poskytne, pričom náklady na predĺženie budú len 35 miliónov dolárov. To je len približne osmina z 297 miliónov dolárov, vynaložených na primárnu misiu sondy Odyssey. Činnosť sondy riadi Jet Propulsion Laboratory (Laboratórium prúdového pohonu), ktoré patrí pod California Institute of Technology v Pasadene. Na výrobe vedeckých prístrojov sondy sa podieľalo niekoľko amerických univerzít a národných laboratórií a aj Ruská agentúra pre letectvo a vesmír. Ak máte prístup na internet, môžete sa o sonde Odyssey viac dozvedieť na stránke mars.jpl.nasa.gov/odyssey.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
