(Ecofin) navrhne, aby krajiny, ktoré nezdaňujú právnické osoby na úrovni priemeru dvadsaťpäťky, boli vylúčené z čerpania štrukturálnych fondov. Zdvihla sa búrka protestov - podporné stanovisko neodznelo ani jedno (ak sme niečo neprehliadli). Jeden z najostrejších odsudkov si dovolil Ivan Mikloš, podľa ktorého sa zdá, že "minister Sarkozy by chcel nájsť spôsob, ako trestať krajiny, ktoré zavádzajú potrebné reformy". Pavol Rusko objavne doplnil, že za francúzskymi návrhmi stojí "neschopnosť realizovať doma vlastné reformy".
Potiaľ je všetko v poriadku - slovenskí ministri reagovali ešte umiernene a s citom. A s pravdepodobnosťou rovnou istote môžeme prognózovať, že Sarkozy na Ecofine narazí a odíde s dlhým nosom - ak teda svoj hlúpy nápad vôbec predloží. Platia všetky argumenty proti: Daňová konkurencia nie je žiadny "dumping", ale v konečnom dôsledku výhodná pre celú eurozónu; medzi výškou zdanenia a príspevkami členských krajín do eurorozpočtu neexistuje žiadna súvislosť (keďže rovnica nižšie dane = nižšie HDP je nezmyselná); nie je ani to pravda, že primárnym dôvodom úteku investorov zo "starej" Európy sú nižšie dane v Európe "novej". A tak ďalej. Takže sa našťastie nič nedeje - zatiaľ. Len francúzsky minister financií sa predstavil - ešte o ňom počujeme…
Nedá sa totiž celkom súhlasiť s názormi, že Sarkozyho motívy boli len vnútropolitické, určené francúzskemu voličovi. Čiastočne určite - ale: Len slepý nevidí, že tlak na dane v nových členských štátoch a daňovú harmonizáciu v rámci EÚ je systematická dlhodobá agenda. Predsa úplne totožný výpad urobil Sarkozy už v máji: "Ak noví členovia únie budú uplatňovať neférové zníženie daní, mali by dostať zákaz čerpania niekoľkých miliárd eúr z regionálnych fondov EÚ". Neskôr sa k nemu pridali švédsky premiér Persson a nemecký kancelár Schröder: "Je neudržateľné, aby si niekto myslel, že budeme tvrdo zdaňovať a posielať peniaze do krajín, kde horná trieda dane neplatí". (Dobre je si všimnúť, že táto vyhrážka nesmeruje už na dane právnických, ale fyzických osôb.) Nikoho by teda nemalo ukolísať, že nesúhlas so Sarkozym tentoraz vyjadrilo aj nemecké ministerstvo financií. Otázkou totiž zostáva, či odmietavý názor Hansa Eichela zdieľa aj kancelár Schröder. Pred pár mesiacmi hovoril inak a je známe, že kvôli reformám sú v dlhodobom spore.
Čo menia tieto skutočnosti? Dosť veľa; Sarkozyho výkrik nepatrí do sorty toho krátkodychého populizmu, ktorý zasviští povetrím, nechá otlak v mozgu voliča a vyšumí do stratena. Agenda bude mať pokračovanie. Konkrétne je pravdou, že viazanie príspevkov z fondov na otázku zdaňovania by muselo schváliť všetkých 25 členských štátov. Na zajtrajšom Ecofine Francúzi neprejdú. Blíži sa ale schvaľovanie európskeho rozpočtu na roky 2007 - 2013. A to je vlastne rozhodovanie presne o tom balíku peňazí, z ktorého sa tvoria všetky fondy. Toto je kľúčová diskusia a v nej nie sú Francúzi už vôbec osamotení - patria do skupiny šiestich najbohatších štátov, tzv. čistých prispievateľov, ktorí žiadajú zníženie národných príspevkov na úroveň 1 percenta HDP (momentálne 1,24 - v priemere). A vôbec sa nezdá, že by bohatá šestka (Nemecko, Francúzsko, Británia, Švédsko, Holandsko, Rakúsko) mala v pláne ustupovať, hoci Európska komisia - stará i nová - sa snaží o kompromis (1,14).
Toto je situácia, v ktorej sa daňová karta skôr či neskôr opäť dostane na stôl. Zákonite - napr. Slovensko deklaruje vôľu čerpať fondy až na samé dno (návrh trojročného rozpočtu počíta s maximálnym spolufinancovaním). A ďalšie chudobnejšie štáty podobne. Boli by Francúzi veľmi hlúpi, keby v tejto debate daňovým sadzbami opäť nezalicitovali. Darmo sú všetky vyššieuvedené argumenty korektné, pri hľadaní kompromisu sa daniam nedá dosť dobre vyhnúť. Treba rátať aj s východoeurópskym populizmom - v predvstupových kampaniach boli žírne fondy, ktoré vyriešia regionálnu, štrukturálnu i sociálnu zaostalosť, ústredným lákadlom na voličov. Otázka do budúcnosti teda je, či rovnako ostré odmietanie daňového diktátu vydrží Miklošovi a spol. aj v debate o eurorozpočte. Najmä ak majú rozhovory finišovať v predvolebnom roku a s uplácaním voličov (aj) europeniazmi slovenská koalícia, podobne ako ostatné visegrádske garnitúry, už napevno počíta. Všetci sa chystajú na voľby... Napokon, už začiatkom leta súhlasil poľský minister financií Raczko s otvorením diskusie o zosúladení výpočtu daňových základov... To síce nie je také nebezpečné ako priamy útok na sadzby, ale ústupok to je.
Netreba azda zdôrazňovať, čo je v hre: Harmonizácia (alebo priblíženie) daňových sadzieb by bola pre slovenskú ekonomiku hotová katastrofa. Ešte ani Robert Fico nemá v programe hýbanie s daňami právnických osôb... On chce obnoviť progresiu "iba" pre fyzické osoby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
