stolice. Prvým z tohto rodu bol Jozef Splényi, ktorý sa v 17. storočí stal liptovským zemanom. Oženil sa s Dorotou Skáčaniovou a mali tri deti. Do histórie sa zapísal Eliáš, ktorý sa narodil 25. júla v Ružomberku roku 1610. Po absolvovaní štúdia v rodnom meste, Torúni, Gdansku, Kráľovci a Rostocku v r. 1637 sa stal magistrom, potom nastúpil za učiteľa a stal sa z neho náboženský spisovateľ a hodnostár mestského zastupiteľstva. Bol richtárom v Ružomberku a v roku 1673 aj richtárom mesta Bardejova. Práve Bardejov v Šarišskej stolici zastupoval v uhorskom sneme a podieľal sa na rozvoji jeho školstva a celého mesta.
Ďalší zo Splényiovcov, ktorý sa usadil v Šarišskej stolici bol generál barón Gabriel Anton Splényi (1690 - 1762). Z vojaka sa prepracoval až na generála jazdeckého pluku a takýto pluk dokonca aj vlastnil. Za verné služby cisárovi začiatkom 18. storočia bol povýšený do barónskeho stavu a od cisára obdržal donáciu vo forme pozemkov v obci Terňa terajšieho okresu Sabinov a 30 000 zlatých v hotovosti. Mal za manželku Dorotu Beréniovú s ktorou mali 5 dcér a 5 synov. Synovia sa významnou mierou zapísali do histórie Uhorska a Šarišskej stolice.
Syn František (1731 - 1795) sa stal cirkevným hodnostárom a na konci svojho života Vacovským biskupom. Ďalší zo synov - Ladislav (1726 - ?) podobne ako otec sa stal známym generálom jazdectva. Syn Jozef (1744 - 1830) bol ochrancom a správcom Uhorskej koruny. Ján sa stal zemanom v Terni a Prešove. Stredobodom mojej ďalšej pozornosti bude ten piaty syn - barón generál Gabriel Splényi.
Posledne menovaný Gabriel Splényi po skončení štúdia sa vydal ako jeho otec tiež na vojenskú cestu. Prepracoval sa až na generála. Bojoval v Bavorsku a vo vojnách s Turkami. V roku 1789 velil armáde, ktorá sa skladala z troch peších plukov a štrnástich jazdeckých oddielov. Vo francúzskych vojnách velil divízii na Rýne. Potom sa v roku 1796 stal veliteľom vojenskej pevnosti v Olomouci. Istý čas spravoval Bukovinu. Vlastnil jazdecký pluk. Za udatnosť a schopnosť v boji v roku 1790 ho cisár ocenil krížom "Radu Márie Terézie."
V pokročilom veku odišiel z armády. So svojou prvou manželkou mali 16 detí, z toho osem dievčat a osem chlapcov. Po smrti prvej manželky Zuzany Orciovej sa oženil druhýkrát s barónkou Julianou Ghillányovou v roku 1798, ktorá pochádzala z fričovského šľachtického panstva. Bola od manžela viac ako 50 rokov staršia. Bolo to manželstvo, ktoré malo okrem iného poriešiť finančné ťažkosti Ghillányovcov. V druhom manželstve sa im narodil jeden syn, ktorý dostal meno po otcovi - Gabriel, ale ten bol nevyliečiteľne chorý a do roka im zomrel. Nepomohli žiadne opatrenia rodičov na jeho záchranu.
Smútiaci rodičia na počesť svojho jediného syna dali v roku 1811 postaviť vo Fričovciach pri kostole sv. Bartolomeja a neďaleko kaštieľa empírovú pohrebnú kaplnku, ako menšie mauzóleum. V kaplnke sa nachádza detský sarkofág a sochy trúchliacich rodičov (zachovala sa len socha ženy). Na sarkofágu je umiestnený tento epitaf: "Splenya genus gradis ove páter mater ove ad elis moestihic collasas depos visitis opes avolat ex gremic nonum puter actus in anneum gaudia spes et amor cum Gabriel iacent." V preklade to asi znamená: "V tomto hrobe je pochovaný otcom a matkou oplakávaný potomok veľkého a víťazného rodu Splényi. Vlastná krv, ktorá by mala byť oporou a pomocou, deviatorodený syn predčasne odletel z lona rodu. Naša ročná radosť, starosť a láska odletela s Gabrielom, ktorý tu leží mŕtvy." V tejto kaplnke pod sarkofágom si našla miesto svojho posledného odpočinku aj jeho matka Juliana, rodená Ghillányová, ktorá zomrela od veľkého žiaľu v roku 1814 a o dva roky po nej aj jej manžel Gabriel, ktorý je pochovaný na cintoríne vo Veľkom Slivníku v okrese Sabinov.
Barón generál G. Splényi bol bohatý a svetaskúsený človek. Na niekoľko rokov sa stal majiteľom šľachtického panstva vo Fričovciach pod ktoré vtedy patrili: Fričovce, Hendrichovce, Štefanovce, Šindliar, Klenov, Miklušovce a závod Fénix v Margecanoch. Po príchode do tejto obce pod Braniskom už mal po šesťdesiatke a podlomené zdravie. Intenzívne sa snažil obnoviť zašlú slávu neďalekých kúpeľov Cifrovaná v Lipovciach. Na vlastné náklady pozval známeho odborníka v kúpeľníctve Štefana Josu zo Sabolčskej stolice, aby prehodnotil podmienky obnovy kúpeľov v Lipovciach. V blízkosti prameňov minerálnej vody si kúpil pozemok a dal tam postaviť svoj vlastný kúpeľný dom.
Zámery baróna Splényiho sa nepodarilo zrealizovať. Zabránila mu v tom jeho smrť a smrť jeho ženy a syna. Ostalo po ňom len pomenovanie lokality "Špľeňovec."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
