Zhabali výhru

Triedna lotéria na území Československa vznikla Rakúsku podľa zákona číslo 94 z roku 1913. Zákon stanovoval, že hru viedol štát vo vlastnej réžii a každá samostatná lotéria sa delila na 5 tried. Celý los sa predával za 200 rakúskych korún a označoval sa skratkou K. Keď nevyhral, tak hráč zaplatil len 40 korún za príslušnú triedu, pretože predchádzajúcu mal už zaplatenú. Doplatok musel uhradiť 8 dní pred žrebovaním. Cenu za los bolo možné uhradiť priamo na predajnom mieste v obchode.

Zaujímavosťou je, že v Rakúsku platil zákaz hry vo všetkých zahraničných lotériách. Koho prichytili, že hral v zahraničí, tak ho vylúčili. Týmto opatrením sa snažil štát urdžať svoj monopol. Zavedenie triednej lotérie malo vybudovať trvalý zdroj príjmov do cisárskej a kráľovnej pokladne. Považovala sa za dobrovoľnú daň obyvateľstva a mala obmedziť pôsobenie malej číselnej lotérie, ktorá bola veľmi obľúbená.

Keď zavádzali triednu lotériu v Rakúsku, prejednávali ju aj v snemovniach. Predaj zverili peňažným ústavom, na dedinách v záložňach a v malých obchodoch. Proti tomuto sa postavil dr.Krek a navrhol, aby sa žreby predávali voľne. Priklonila sa k nemu väčšina poslaneckej snemovne. Na prednej strane losu rakúskej triednej lotérie boli informácie o cene žrebu, dátum losovania a ukončenia platnosti. U triednej lotérie bol dopredu určený počet výhier. Vylosovanie výhier bolo rozdelené do piatich tried. Od I. do V. triedy sa postupne zvyšoval ich počet.

Losovali sa pomocou lístkov, ktoré boli uložené v dvoch osudiach. Z celkovej hernej istiny bolo 70% vyhradené na výhry. Najnižších bolo najviac, tvorili asi 90 % z celkového počtu. Celkom bolo vydaných 80-tisíc žrebov, z toho 40-tisíc úspešných. Boli rozdelené nerovnomerne, z celkového počtu bolo 41 hlavných výhier. Stredných bolo 2960, tieto žreby vyhrávali menej ako 10-tisíc rakúskych korún. Najviac losov vyhrávalo takzvané malé výhry-bolo ich celkom 36 998 z celkového počtu žrebov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.