musíme byť preto, lebo ide o najväčšiu privatizáciu tohto volebného obdobia, národohospodársky a strategicky porovnateľnú s predajom SPP (hoci v tom prípade išlo o podstatne väčší balík peňazí, približne štvor-päťnásobok toho, čo sa v najlepšej ponuke za SE môže objaviť).
O pravdepodobnom vlastníkovi musíme hovoriť preto, lebo komisia, ktorá najlepšieho záujemcu odporučí, je iba poradným orgánom ministra hospodárstva. A ako sme už počuli priamo od neho, on môže mať iný názor a do vlády, ktorá hlasovaním rozhodne, odporučiť aj niekoho iného. Skúsme však na chvíľu v dobrej viere abstrahovať od možnosti, že Pavol Rusko by si na takúto avantúru trúfol (museli by sme sa pýtať, na čo odbornú komisiu menoval, keď je on sám lepší znalec veci). Ak je to tak, dovolíme si aj laický tip - mohli by to vyhrať Česi (ČEZ). Teda tých by mohla komisia odporučiť a vláda azda aj odklepne.
Iná možnosť je, že hoci komisia jeden z troch projektov vyberie, vláda sa nerozhodne pre nikoho. Z viacerých dôvodov. Ona, na rozdiel od komisie, totiž musí zvažovať nielen ekonomické, ale aj politické súvislosti. Po druhé - v otázke predaja SE sa koaličné strany pekne rozhádali, takže dnes fakticky neexistuje spoločná vládna koncepcia privatizácie, na ktorej sa krvopotne kedysi pred rokom uzniesli. Keby však koaličný konflikt mal byť dôvodom, prečo skončí medzinárodný tender bez výsledku, bolo by to riešenie veľmi nešťastné. Napriek všetkým negatívam, ktoré KDH a SMK vo verejnej súťaži a jej účastníkoch identifikovali, je totiž skutočne najrozumnejšie elektrárne buď Čechom alebo Talianom (Enel) predať. Rusov (InterRAO) radšej ani nespomínajme, sú politicky abnormálne rizikoví - to napokon ukázali aj tragické udalosti posledného týždňa.
Samozrejme, bolo by nezodpovedné námietky odporcov predaja zľahčovať. Môžeme síce povedať, že vedeli už dávno, že všetci záujemcovia sú tiež štátne firmy. Takže nie je jasné, prečo im forma vlastníctva začína prekážať až pred cieľovou páskou. Na strane druhej to, že sa skôr neozvali, nič nemení na fakte, že aj ČEZ, aj Enel, aj InterRAO pod dominantným štátnym vplyvom naozaj sú. Je to vážna chyba krásy, dôležitejšie ale je, že pre slovenských poplatníkov bude výhodnejšie, keď prípadné tunely a kradnutie už v budúcnosti pôjdu na účet českých či talianskych "kolegov". Treba zároveň dodať, že ČEZ i Enel sú firmy kótované na burzách a ich hospodárenie strážia aj súkromní investori. Takže celkom neplatí - štátny ako štátny. Napríklad pri účasti súkromného kapitálu, ktorý firmu síce neriadi, ale má kontrolu, je nepredstaviteľné, aby napr. v Enele navrhol manažment 60-mesačné (!!!) odstupné. Presne také majú dostať v SE zamestnanci, ktorí majú skončiť kvôli odstaveniu Bohuníc. Mimochodom - aj toto šialené odstupné patrí medzi záväzky, ktoré investori budú musieť prevziať. A - samozrejme - znižuje ich cenové ponuky.
Keby KDH a SMK vážne ťažil problém vlastníctva, mohli už tender vypísať s podmienkou, že sa akceptujú len ponuky od čisto súkromných firiem. Nestalo sa z prozaického dôvodu - všetko, čo potenciálne prichádzalo do úvahy ako nadobúdateľ, funguje s väčšinovým (či absolútnym) podielom štátu. Je zrejmé, že argument, ktorý hovorí, že nejde vlastne o privatizáciu, ale o medzištátny predaj kontroly nad slovenskou energetikou, je účelový. Maskuje zmenu náhľadu, ktorá sa zrodila už v rozbehnutom procese. To sa ale naozaj nerobí - nedá sa vypísať medzinárodná súťaž bez obmedzenia účastníkov a na konci prísť s nápadom, že my chceme iba súkromníka. Vrcholom nepodložeností je návrh Bugára, ktorý by chcel do kúpnej zmluvy s budúcim vlastníkom zahrnúť nejaké garancie pre prípad, že by bol v budúcnosti sprivatizovaný aj kupec SE. (To je reálne v prípade ČEZ-u, česká vláda už špekuluje o tejto možnosti v horizonte 3 rokov.) Geniálny nápad - ako môže dnešný nadobúdateľ ručiť za kroky svojho prípadného budúceho vlastníka???
Dobrý dôvod na skrečovanie tendra však existuje - neregulárnosť resp. neférovosť, keďže výroky Pavla Ruska, ktorými komentoval jednotlivé ponuky, nepochybne do priebehu rušivo zasiahli. Predseda ANO si pritom nedá pokoj - proti vôli koaličných partnerov presadil v parlamente uznesenie o dostavbe Mochoviec. Týmto krokom vyvinul tlak na vládu, ktorá by akoby politicky konzekventne mala uprednostniť Rusov, ktorí sa jediní k dostavbe hlásia všetkými desiatimi. Ako sme už spomenuli, politicky je však práve ponuka Rusov neakceptovateľná. Schyľuje sa teda k roztržke, na ktorej sa opäť môže zatriasť koalícia. Neodvážime sa tvrdiť, že Rusi si zaviazali Ruska, ale minister hospodárstva sa správa tak, že ho z toho musíme aspoň podozrievať. Aj preto bude zaujímavé vedieť, koho odporučí komisia, čo s jej výrokom urobí Rusko a ako sa následne zachová vláda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
