Moja priateľka sa vrátila od svojej fitnes trénerky v optimistickej nálade.
"Mám svoj vlastný tréningový plán," pochválila sa. Na euroobale sa skvel modrý nápis Osobný plán. Vnútri bola spústa rukou popísaných papierov.
"Čo v tom je?" spýtal som sa so záujmom, lebo akýkoľvek iné timbre hlasu by spôsobilo veľké problémy.
"Rozvrh v posilňovni, jedálniček, aeróbny tréning, proste komplet. Ale ja už to všetko poznám," pochválila sa, čo nemusela, lebo to dobre viem, keďže máme doma dvestotisíc výtlačkov Muscle & Fitness, porozhadzovaných v spálni pri posteli, na posteli, pod Ferom (to je naša čivava), na stolíku, v kuchyni, na gaučovke, na zimnej záhrade, v chodbe, v skrini, na záchode, v špajzi a ešte máme balkón, ale tam kupodivu nie je ani jeden výtlačok, čo sa, dúfam, neprejaví v nedostatočnej pripravenosti, keďže od toho závisí, no nech nepreženiem, celá naša budúcnosť.
"Povedala mi, aby som ráno steperovala aspoň dvadsať minút," usmiala sa od ucha k uchu, keďže každé ráno fučí na stroji dobrých štyridsať a dvadsať je pre ňu ako praženica z jedného vajca pre troch drevorubačov.
"Povedala tiež, že budem musieť veľa behávať, aj dva kilometre," pokračovala neskrývajúc spokojnosť, lebo nie je to tak dávno, čo behávala po našej štvrti sedem kilometrov nalačno, lebo Cory Everson, a to už je nejaký fitnespojem, napísala, že nalačno sa najlepšie spaľujú tuky.
"A ešte mi ukázala, ktoré cviky na akých strojoch mám opakovať a dala mi do ruky dvojkilovú činku so slovami opatrne na začiatok, ale ja som chytila sedemkilovú a dvíhala hore, dole, že jej oči z jamôk vyliezli," celkom otvorene sa pochvastala moja drahá na počiatku novej doby a začala si zúrivo zapisovať prvých 24 hodín diéty a cvičenia.
No, nedá sa celkom povedať, že celkom novej doby, lebo zlo vo mne si svojho času odložilo štyri chudnúce denníčky s novým začiatkom a s vetami typu "je 6. apríl a ja vážim bla, bla bla, čo je hrozné! Musím to zmeniť! Od zajtra 3x do týždňa aerobic, štyrikrát steper a dvakrát beh, plus musím ardikálne zmeniť stravu!" atď., atď. a zlo vo mne aj s hraným úškľabkom (lebo osprostetý výraz tváre priateľka považuje za ironický šľah) siahlo do šuflíčka a zadeklamovalo, ani čoby som stál na Hviezdoslavovom Kubíne, niektoré pasáže zo spomínaných denníčkov.
Najviac sa mi v nich páči veta: Pravdepodobne nič na svete nevyvoláva viac planých nádejí, ako prvých šesť hodín diéty.
Už týždeň sa so mnou moja priateľka nerozpráva. Včera ráno nebola behať, ani nesteperovala. Večer zjedla pol grilovaného kurčaťa so slovami, že neumrie od hladu a že je to bez chleba a že majonéza je dovolená, lebo to nie sú sacharidy, ale bielkoviny a že Fero (na rozdiel od nej váži iba kilo) aj tak zje celú nohu.
Nič som na to nepovedal, akurát sa mi zdá, že som už dlho nevidel útly zošitok s nápisom Denníček.
Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
