egyptských pyramíd, Janšákovi slovenská archeológia za Zemplín..."
Homérove diela môžeme považovať za jeden zo základných pilierov kultúry. Podobné nesmrteľné eposy o smrteľných hrdinoch by sa však mohli zrkadliť vo vodách riek Zemplína. O to viac, že prví dobyvatelia Zemplína už štyri storočia pred Kristom v tomto bohmi požehnanom kraji pestovali vinič, poznali hrnčiarsky kruh, na ktorom vyrábali dojemne krásnu keramiku, mali svoje mince, tabuľky s tajnými znakmi. Bol to síce národ, ktorý svoje vedomosti a celú "literatúru" neuložil do mŕtvych archívov, lež v živých mozgoch. "Kráčajúce knihy Keltov" sa prenášali cez pokolenia ústne. Zemplín tají ešte mnoho zásad a možná že aj senzácií. A ešte čosi, grécki bohovia a hrdinovia nikdy nežili, ale prežili mnohé stáročia v mýtoch, povestiach a legendách s božskou iskrou. Hrdinovia Zemplína dokazateľne existovali a predsa o nich vieme tak žalostne málo...
Keltské oppidum Zemplína je dodnes zreteľne viditeľné. Je to pravdepodobne jediný zemný hrad, ktorý nikdy nebol zničený. Veľkomoravskí Slovania ho stihli ešte navýšiť zeminou a postavili drevenú palisádu. Vznikla tak pohraničná pevnosť "zemnen". Starí Maďari močiar prebrodili a hrad dobyli. Nezničili ho, ale postavili kamenný hrad. Možno je v tom akási mágia miesta, ale Slovania tu žili s Maďarmi v určitej zhode. A akoby sa história opakovala, pretože dávno pred nimi tu dokázali žiť v zhode a porozumení Kelti a rumunskí Dáci, ale aj Vandali. Uplynuli mnohé stáročia. V súčasnosti praveké hradisko stráži pokoj a porozumenie vo svätyniach dvoch kostolov obce Zemplín (na snímke). Grékokatolíci a kalvíni nepoznajú sváry. Okrem bohatej a vzácnej histórie zemného hradu a obce Zemplín tu archeológovia objavili ešte jednu vzácnosť, ktorá tu dokázala pretrvať cez tisícročia - toleranciu medzi príslušníkmi rôznych kmeňov a národov...
Kelti - národ, ktorý prišiel "odnikiaľ"...
Keltov zaujímalo zlato, kovy, víno a soľ. Podľa rímskeho historiografa, v čase kráľa Targuina Prisca sa najvýbojnejší keltský kmeň Biturigovia dali na pochod. Veštecké znamenia im určili azimut. Divé vtáky vzlietli a kňazi ukázali smer. Stopy vedú do Halstattu. Roku 1846 sa banský inžinier Johann Georg Ramsauer z obce Halstatt v hornorakúskej soľnej komore vydal hľadať štrkovisko. Po niekoľkých zakopnutiach narazil na dve ľudské kostry. Našiel aj bronzové a zlaté ozdoby. Neskôr objavil hroby siedmich mŕtvych s bohatými záhrobnými darmi. Železné koláče, svedectvo pradávneho železiarskeho remesla, zbytky hrnčiarskych pecí, mince, zbrane. Podobnosť medzi nálezmi pri obci Halstatt a Zemplínom na východe Slovenska bola viac než zarážajúca. Nebola to však náhoda, ale čulý obchod "s bielym zlatom". Soľná komora Európy bola známa už pred 4500 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej. V druhom a prvom storočí pred n. l. prichádzajú do oblasti Zemplína po Keltoch aj rumunskí Dáci. Víťazia nad podunajskými keltskými bojovníkmi. V obci Halstatt sa stopy po Keltoch stratili. Na zemplínskom hradisku však Kelti a Dáci žili v zhode po celé generácie. Svedectvá o tom podali hroby chudobné, bohaté, ale aj veľmi bohaté. Našli sa jemne vypracované keltské kalichy, ale aj hrubá dácka keramika vyrobená bez hrnčiarskeho kruhu.
Ramsauer veľmi rýchlo pochopil, že keltské poklady treba hľadať v kultových miestach. V roku 1848 už mal pripravenú mapu keltských sídiel, ktorú získal z obchodných záznamov soľných magnátov. Od cesty do obce Zemplín ho odradila choroba. A tak tajomstvo "keltskej obetnej steny" neďaleko Stredy nad Bodrogom ostalo zabudnuté dodnes.
Svetová kuriozita Zemplína
Sláva obce Zemplín sa kedysi dávno nebies dotýkala. V súčasnosti pôsobí akosi utiahnuto, skromne. Vetrilá všemocného času na svojich krídlach akoby odviali bohatú a rušnú históriu. Ostali iba skromné pozostatky kostí kniežatských predkov, hrdinov, ktorí sa isto vyrovnali Homérovým postavám. Zo Zemplínskeho hradiska v čase záplav na miesto rituálneho pohrebiska bol prístup iba v člnoch vydlabaných z kmeňa stromov.
Štefan Janšák, priekopník modernej slovenskej archeológie, vo svojich súkromných poznámkach zaznamenal niekoľko zaujímavých myšlienok. V roku 1931 ho lákal hornorakúsky Halstatt, ale srdce ho ťahalo do oblastí východnej časti Karpatskej kotliny. Pochopil, že Zemplín je Devínom východného Slovenska. Vysoký štátny úradník podľa svojho vzoru Schliemanna zobral do rúk lopatu, ba vykopal dejiny Zemplína. Schliemannovým sprievodcom bol Homér a Janšáka po Zemplíne viedla keltská mapka a zemplínske rieky. Podľa neho Uh a Laborec sa v rovine pri Vojanoch stávajú lenivými, mĺkvymi bažinami. Pri Zemplíne sa rozhodnú pribrať k sebe aj Ondavu, ktorá sa potom spojí s Bodrogom. Názov v sebe skrýva tajomstvo dávneho pohanského božstva. Tu kdesi je ukrytý zlatý poklad Keltov, ale aj dobre tajená svetová vodná kuriozita: táto rieka nemá prameňov...
Každý archeológ má svoje tajomstvá a intuíciu. Starý národ Keltov pri niektorom vodnom stoku mal svoju "kmeňovú zlatú pokladnicu". V halstattskej soľnej komore o tom existujú "hodnoverné dôkazy", ako to tvrdil Ramsauer. V čase záplav celé okolie Zemplína bolo pod vodou. Kultové predmety a zlatý poklad kmeňa bol "bezpečne uzamknutý vodnou zámkou, ktorú poznali iba kňazi...," napísal Ramsauer do svojich pamätí.
Hranicu ríše mýtického Hádesa tvorila bezútešná rovina. Tieklo cez ňu päť riek: všetko zmrazujúca Styx, rieka nárekov Acherón, rieka Zármutku Kókytos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthe, ktorej vody zabudnúť na všetko pozemské... V týchto "vodných mýtoch" podľa Ramsauera je utajený "keltský kód". Aj Zemplín má svojich päť riek. Nie sú dielom fantázie, ale prírody. Iba Bodrog tají v sebe záhady pohanských bôžikov," tvrdí Janšák zhodne s Ramsauerom.
Mŕtvi prehovorili...
Pod domami obce Zemplín a hlavnou ulicou sa možno ešte i dnes nachádzajú vzácne artefakty, ale už to, čo archeológovia objavili, samo o sebe je skutočný historický poklad. Ak povieme - hypotéza, myslíme tým myšlienkový sled vedený nielen na krídlach fantázie, ale aj ako pracovnú metódu archeológov a historikov. Darmo, hĺbiny dávnoveku sa môžu poskladať často iba z úlomkov a črepín. Zemplínsky príklad: železné čepele nožov, súčasti výstroje bojovníkov, štíty puklice, hroty oštepov a kopije, ale aj známy a záhadami opradený zemplínsky meč, alebo hrob veľmoža, pred ktorým sa tají dych. Obsahoval takmer pol tisíca zlatých, strieborných a bronzových predmetov...
Neďaleko hospodárskeho dvora bývalého zemplínskeho JRD je vyvýšenina, ktorú miestni obyvatelia volajú Szélmalomdomb (Veterný mlyn). Známy prof. Budinský-Krička tu objavil najpozoruhodnejší archeologický nález 50. rokov vo východnej časti Karpatskej kotliny, ktorý vyvolal veľký rozruch a záujem. Ide o jeden z najbohatších hrobov. Dĺžka hrobu 21 m, šírka 18 m. Výskum bol vedený precízne a vedecky premyslený. Odhalil doposiaľ úplne neznáme dejiny z doby rímskej. Prekvapeniam však nebol koniec. Pod mohylou sa našiel hrob príslušníka ďalšieho národa. Knieža, mocnár, veľmož, ale určite vysoko postavený muž, pochovaný v hrobe, ktorý bol vydlabaný z jedného kmeňa stromu.
Archeológovia s napätím prezerali aj nájdený tzv. zemplínsky meč zdobený zlatými fóliami. A tak k historickému viedenskému meču pribudol aj zemplínsky. Zbrane sú považované za dedičný mocenský symbol vznešeného arpádovského rodu. Maďarský archeológ však v hypotézach išiel ďalej. Vedec a fantasta v jednom sa volal Fettich. Bol presvedčený, že na Zemplíne sa podaril "senzačný objav európskeho významu, veľkolepý a historický dôkaz..." Dôkaz čoho? Fettich spustil "európsku akceleráciu záujmu" vyhlásením, podľa ktorého spomenutý hrob veľmoža pochovaného na vrchu Szélmalomdomb je vzácnym pietnym miestom, pretože veľmož nie je nikto iný ako praotec arpádovského rodu, presnejšie, posledné miesto odpočinku Álmoša, otca Arpáda, ktorý stál na prvom stupni zakladateľa maďarského kráľovského rodu.
"Stonehenge" Zemplína
Zemplín. Pozabudnutý Devín východného Slovenska. V stredoveku mocné župné sídlo, podľa ktorého sa pomenovala celú župa, tají magické miesta. Popravčia, alebo skôr kultová skala Keltov, zemplínske "Stonehenge" by pri troške snahy mohlo privábiť zahraničných turistov a tak priliať trochu financií do rozpočtu Stredy nad Bodrogom. A ešte jedna zaujímavosť, ktorá určite stojí za povšimnutie. V histórii meranej na tisícročia podľa svedectva artefaktov, príslušníci rôznych kmeňov a náboženstiev vždy žili v zhode a porozumení. "Kiež by tomu tak bolo všade," vzdychla si Mária Lamiová so svojej knihe archeologických pamätníkov Slovenska, Zemplín obec s bohatou minulosťou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
