mať Gréci. Tí mali totiž od vekov svoj sen prepojiť dve moria, ktoré Grécko omývajú, menovite Egejské a Iónske. To viete, obchádzať celý Peloponézsky polostrov nebola žiadna výhra. Na nervy išlo najmä to, že moria boli oddelené pevninou iba 6,3 kilometra dlhou. Preto premeriavali Korintskú šiju už pred takmer 2 a pol tisícročím. Potom začiatkom nášho letopočtu cisár Nero začal stavať prieplav za pomoci otrokov a vojnových zajatcov. Aj keď Rimania boli šikovní, nedokončili ho ani oni, ani Gréci, aj keď snahy boli vždy.
Až koncom 19. storočia prekopali za 12 rokov (1881 1893) Korintskú šiju podľa projektov jedného inžiniera, ktorý sa narodil v Košiciach a volal sa Béla Gerster. Ten mal ešte len 31 rokov, keď už vypracoval projekt tohto prieplavu. Využil pritom aj niektoré merania i prácu Rimanov. Ešte predtým (1878) na základe expedície v Latinskej Amerike ako prvý odporučil najvhodnejšie miesto na výstavbu Panamského prieplavu, ktorý tam o rok aj začali stavať.
No pracoval i pre svoje rodné Uhorsku. Napríklad sa podieľal na výstavbe kanála Dunaj Tisa. Zúčastnil sa aj na projektovaní a výstavbe 13-tich tunajších železníc, spomedzi ktorých je Košiciam najbližšia Košicko-Turnianska z r. 1888. Popritom ešte stihol aj prestavať Župný dom, ktorý bol za "socíku" známy ako Dom košického vládneho programu (na snímke).
Takýto šikovný mládenec mal v sebe gény Gersterovcov, ktorí sa do Košíc dostali zo Švajčiarska cez Viedeň a Győr. Mali 9 detí. Spomedzi nich Bélov brat Arpád bol tiež nadaný a ako chirurg emigroval do Ameriky. Tam písal a vydával lekárske články, ale aj pamäti na detstvo, v ktorých spomína aj svoj rodný dom. Podľa jeho opisu sa konečne v r. 1998 pánovi Jurajovi Halászovi podarilo určiť, kde sa narodil Béla i jeho súrodenci.
Teraz už tento dom ľahko nájdete aj podľa pamätnej tabule, ktorá mu vzdáva hold v troch jazykoch a pripája aj drobné mapky Korintského i Panamského prieplavu. Inžinier Béla Gerster (1850 - 1923), ktorý sa v Košiciach nielen narodil, ale chodil aj do základnej a strednej školy a aj potom sa sem často vracal, má už podobnú tabuľu v gréckom Korinte pri vchode do prieplavu i ďalšiu v Budapešti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.