štátnou hranicou s Maďarskom, zo severozápadu tokom Ipľa a Suchej až po Fiľakovo a ďalej nepravidelnou líniou výbežkov pohoria až po Širkovce a Jesenské na východe. Je to vlastne výbežok pohoria Cserhát, ktorého väčšia časť leží v susednom Maďarsku. Na našom území je najvzšším bodom Karanč (725 m), najcennejšie prírodné objekty sa však nachádzajú v centrálnej a juhovýchodnej časti Cerovej vrchoviny, ktoré je v tejto oblasti aj chránenou krajinnou oblasťou.
Špecifikum Cerovej vrchoviny treba hľadať predovšetkým v jej pôvode a geomorfologických tvaroch. Je totiž najmladším príkladom vulkanických horotvorných preocesov u nás. Tunajšia vulkanická činnosť doznievala až koncom treťohôr a začiatkom štvrtohôr a na ňou vytvorené tvary reliéfu nestihli v takej miere pôsobiť precesy zvetrávania tým aj ich zániku. Prevažnú väčšinu územia (okrem ostrovčekov straších andezitov - napr. Karanč) tvoria čadiče, ktoré vybudovali v krajine výrazne viditeľné, dobre zachované tvary. Sú nimi napríklad sopúchy a sopečné pne ako Soví hrad pri Šuriciach, Fiľakovský hradný vrch, Hajnáčsky hradný vrch a ďalšie. Okrem nich sú výraznými krajinnými prvkami lakolity (teda pod povrchom stuhnuté magmatické telesá) ako Karanč a Šiator, vzácne a zaujímavé sú aj stuhnuté lávové prúdy a pokrovy - napríklad Pohanský vrch, Šarkan, Monica, Matráč, či Ragáč. Na všetky tieto tvary sa viaže špecifická, už panónska telpomilná flóra a fauna, ktorá je na Slovensku vzácna.
My sa zameriame na oblasť obce Hajnáčka, ktorá leží v centrálnej časti Cerovej vrchoviny. Jej dominantou je Hajnáčsky hradný vrch (355 m), výrazne vypreparovaný sopečný peň. Je skutočným zvyškom výplne bývalého spoečného komína budujú ho prevažne čadiče. Je výrazne izolovaný od ostatných vrchov, približne pred 2,5 miliónmi rokov sa tadiaľto valila na povrch láv cez okolité usadeniny. Tie postupom času odniesli erózne procesy a ostal izolovaný vrch s niekoľko desiatok metrov vysokými stenami. Hajnáčsky hradný vrch je prírodnou rezerváciou, okrem geologických odkryvov mladých vulkanitov tu zaujme aj šepcifické teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo. Ako hovorí aj názov, na vrchole pňa stával stredoveký gotický hrad, ktorý bol významnou súčasťou systému protitureckého opevnenia. Pravdepodobne vznikol už skôr, ale spomína sa v 13. storočí, počas bojov pdaol dvakrát do rúk Turkom, vrátil sa však do rúk pôvodným majiteľom. V roku 1703 však vyhorel a odvtedy pustne a rozpadáva sa.
Ďalším zaujímavým objektom neďaleko Hajnáčky je Prírodná rezervácia Kostná dolina. Túto lokalitu možno s trochou nadsádzky označiť za slovenské Pompeje na prelome treťohôr a štvtohôr tu totiž pri mohutnej sopečnej erupcii pochovali tufy a sopečný popol spolu so sopečnými kamienkami väčšie množstvo treťohorných stavovcov, ktoé žili pri vtedajšom jazere pri Hajnáčke. Ostali tak pod vrstvou usadenín dobre zachované, kým ich kosti v polovici 19. storočia nevyplavili mohutné dažde. Nálezy veľkých kostí sa dostali do povolaných rúk odborníkov a tí zistili, že Kostná dolina patrí k najbohatším náleziskám treťohorných kostných pozostatkov v Európe vôbec. Z množstva zaujímavžch nálezov možno spomenúť treťohorné tapíry, mastodonty, medvedíky panda, bobry, hyenovitých šeliem, hlodavcov a ďalších zaujímavých tvorov, z ktorých mnohé boli opísané po prvýkrát na našom území. Našli sa aj vzácne odtlačky treťohorných rastlín. Kostná dolina sa tak zaradila k najvýznamnejším paleontologickým lokalitám Slovenska.
BEDEKER
Prístup: Do obce Hajnáčka sa odbočuje z cesty Fiľakovo - Jesenské, leží však na frekvetovanej železničnej trati. Samotný hradný vrch sa vypína nad obcou. K úpätiu skalných útvarov a hradných stien vedie pohodlný chodník, liezť na ne bez patričného výstroja však vôbec neodporúčame. Skaly i murivo sú značne zvetrané, hrozí pád s fatálnymi následkami! Aj samotná návšteva hradného vrchu ponúka veľa zaujímavého s peknými pohľadmi na okolie.
Zaujímavosti okolia: Soví hrad nad Šuricami, Ragáč (537 m), Tilič (475 m), Pohanský hrad (578 m), Zaboda (469 m), Monica (584 m), hrad Šomoška, Fiľakovský hrad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
