Alžbety o najvýznamnejšiu stavbu v meste z architektonického hľadiska. Aj pri našej návšteve sme práve zastihli Francúzov, ktorí nešetrili slovami obdivu.
Od dokončenia tejto atraktívnej dominanty ubehne toho roku presne 105 rokov. Výstavbu objektu schválila mestská rada 25. januára 1897 na pozemku, kde stálo pôvodné divadlo, ktoré slúžilo aj ako hostinec a kaviareň. Bolo ho nutné z bezpečnostných dôvodov zbúrať. Lukratívnu zákazku po náročnom výbere získal architekt Adolf Lang. Prišiel s návrhom, ktorý zaujal dokonalým dispozičným riešením, pričom jednotlivé prvky interiéru nádherne korešpondovali s vonkajším vyznením budovy. Mesto uzavrelo dohodu s architektom aj ako s vedúcim stavby. Realizovali ju stavitelia Arpád a Gejza Jakabovci spolu s Michalom Répászkym. Založili Podnik pre výstavbu divadla a 1. októbra 1897 odovzdali kompletnú projektovú dokumentáciu. Hneď na to sa začalo s výstavbou, ktorá veľmi rýchlo napredovala. Podľa dobovej tlače na stavbe pracovalo cez sezónu 600 až 700 ľudí a 8. júna 1898 bola pod strechou.
Hornouhorský Spravodajca (Felvidéki Közlöny) 28. júla 1898 o tom napísal: "Monumentálna významná stavba nového košického divadla napreduje plnou silou a obdivuhodnou rýchlosťou".
Záujem o prácu prejavili umeleckí remeselníci z celého RakúskoUhorska. Adolf Lang citlivou rukou vyberal skutočne len tých najlepších. Maliarskymi prácami poveril viedenského maliara Peregrina von Gastgeba, ktorý zrealizoval stropné maľby s motívmi najznámejších Shakespearových hier. Sochársku výzdobu mal na starosti popredný budapeštiansky sochár Ede Mayer. Pozoruhodné sú najmä plastiky atlasov podopierajúcich portál a socha Aurory patrónky umenia. Pod ňou sú anjelikovia putti nesúci nápis A. Lang. Aurora sa opakuje aj na štíte budovy. Kamenosochárske práce vytvoril Alajos Vögerl. Čalúnické práce a drevené obklady zabezpečovala firma pána Studinku, plastické dekorácie stien dodala budapeštianska štukatérska firma Karola Hofbauera. Objednávku na výrobu lustrov prijali budapeštianske umelecké dielne.
"Luster nad hľadiskom bol dokonca niekoľkokrát vystavený. Ide skutočne o raritu. V mestskom archíve sa nachádza list kráľovského vládneho komisára z roku 1898, ktorým žiadal od magistrátu súhlas vystaviť hlavný luster ako súčasť oficiálnej národnej expozície Uhorska na parížskej svetovej výstave. Takže práve tam sa prvý raz medzinárodne prezentovali interiéry ešte nedokončeného košického divadla. Druhou medzinárodnou prezentáciou bola výstava fotodokumentácie novostavby v Paríži v máji 1899. Len málo divadiel okrem nášho bolo predstavené na výstave," prezradil manažér divadla Jozef Horváth, ktorý nás sprevádzal po budove.
Stavbu divadla dokončili v rekordne krátkom čase, za necelé dva roky. Slávnostné otvorenie prebehlo 28. septembra 1899. Na úvod slávnosti zahral vojenský orchester z Budapešti predohru k opere Ferenca Erkela Bánk Bán. Po nej nasledoval dramatický výjav Antala Váradyho Sen pani Déryovej a v tretej časti večera, ako vrcholný bod programu, uviedli drámu Józefa Katonu Bánk Bán.
Prvá väčšia rekonštrukcia budovy sa uskutočnila v roku 1927, stála necelý milión korún. Je zaujímavé, že Košice mali koncom 19. storočia okolo 42 000 obyvateľov a kapacita divadla bola až 1009 miest!
Až v roku 1954 bola s ohľadom na zmenu nárokov na viditeľnosť znížená na 560 miest. v rokoch 1954 1959 rozšírili orchestrisko a upravili hľadisko, uvádza Emília Jonášová v publikácii príbehy divadelnej budovy v Košiciach.
Posledná rekonštrukcia sa za začala na konci sezóny 1987. S historickou budovou sa rozlúčil súbor činohry predstavením hry Jána Soloviča Peter a Pavol. Umelecké súbory sa presťahovali do náhradných priestorov Domu kultúry VSŽ, dnešného Jumbo centra. Rekonštrukcia divadla trvala od roku 1987 až do roku 1994. Vliekla sa aj v dôsledku nedostatočného finančného krytia stavby. Až v roku 1994 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvoľnilo financie potrebné na celkové ukončenie. Kolaudácia sa uskutočnila 20. septembra 1994.
Peregrínova opona padla za obeť času
V rámci rekonštrukcie vypísali súťaž na realizáciu novej opony, išlo už o tretiu v poradí. Druhá bola z dielne Ernesta Zmetáka a prvú namaľoval autor pôvodnej maliarskej výzdoby Peregrín. Považovali ju vraj za majstrovské dielo svojho druhu. Nachádza sa v úplne zničenom stave v depozite a nikto nevie ako pôvodne vyzerala. Zreštaurovaná časť Zmetákovej opony s výjavom troch Múz teraz zdobí chodbu novej divadelnej budovy, takzvaného energobloku.
Víťazkou konkurzu na súčasnú oponu sa stala košická výtvarníčka Katarína Blažová Tekeľová. Konkurz sa uskutočnil koncom osemdesiatych rokov. Zúčastnili sa ho viacerí poprední výtvarníci. Autorka sa rozhodla zrealizovať raritu a síce veľkorozmerný tkaný gobelín, ktorý vznikal v manufaktúre vo Valašskom Meziříčí. Opone s rozmermi 8,5 x 11 metrov, dominuje výjav bájneho vtáka Fénixa. Publikum si ho mohlo slávnostne po prvý raz pozrieť 2. decembra 1994 pred premiérou baletu Labutie jazero.
"Umelecký majster, pán František Baroš, ju tkal na špeciálnom stave, ktorý sám zhotovil a mal šírku 10 metrov. Patrí k najväčším tkáčskym stavom v Strednej Európe. Na realízáciu sme však mali krátky čas. Iba rok aj s prípravou. Takže práce prebiehala v dvoch zmenách. Trvalo to celé leto. Po celý čas som mala autorský dozor. Konkurz na oponu som vyhrala v 90. roku ale čakalo sa, lebo Ministerstvo kultúry uvolnilo peniaze na jej realizáciu až v 93. roku. Opona Fénix bola v tomto čase jedna z najväčších zákaziek gobelínky. Prispela k udržaniu Moravskej gobelínovej manufaktúry, ktorá má vyše storočnú tradíciu," konštatuje Katarína Blažová.
Budovou sa nadchýnali prezidenti krajín V4 počas košického stretnutia, boli tu štátnici, významní umelci, ale aj cudzinci, či rodáci z ďalekých krajín. "Prišli sem bývalí Košičania, ktorí tu už pol storočia neboli, lebo žijú v Amerike. Takmer im slzy vyhŕkli do očí. Pamätali si divadlo pred tým, a takmer plakali od radosti, že je teraz v perfektnom stave," spomína si Jozef Horváth.
Na konci septembra si v divadle 105-ročné jubileum Langovej budovy pripomenú premiérou operety Veselá vdova. K výročiu sa pripravuje publikácia, ktorá sa bude týkať aj budúcoročných osláv 60. výročia novodobého povojnového divadla, formujúceho sa po roku 1945.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
