nevydržia v hniezde po celý čas liahnutia, hniezdo opúšťajú predčasne. Pre prirodzené liahnutie sa náhradne používajú sliepky. Ale aj u nich je kvočiek málo a nie vždy sú ochotné vysedieť vajíčka.
Výsledky umelého liahnutia sú závislé na troch základných činiteľoch: 1. biologickom - hodnote násadových vajec, 2. technickom vybavení liahne, 3. činnosti chovateľa
Aj keď všetky činitele sú dôležité, vari najdôležitejší je ten prvý - biologická hodnota násadových vajec.
Liahnutie je zložitý biologický proces. Len prvá fáza sa deje v tele nosnice. Po spojení spermie s vajíčkom v nálevke vajcovodu, kam musí spermia pomocou bičíku celým vajcovodom doputovať, sa spoločná bunka (zygota) okamžite začína deliť. Je to zárodočný terčík na žĺtku. Než žĺtok prejde vajcovodom a je obalený štyrmi vrstvami riedkeho a tuhého bielku, bielkovou a škrupinovou blanou a škrupinou, tvoria zárodok dve vrstvy buniek - dva zárodočné listy. V tomto štádiu opúšťa vajce telo perličky.
Ochladením sa životné funkcie zárodku utlmia na minimum. Optimálna teplota pre skladovanie vajec je 9 - 13 °C, vlhkosť 50 - 60 %, čas skladovania je obmedzený podľa druhu na 3 - 4 týždne. Potom sa už z vajíčka malá perlička nevykľuje. To sa však môže stať aj skôr, pokiaľ sú vajcia vystavené teplotám veľmi nízkym (pod 0 °C) alebo vyšším než skladovacím, ale nižším než vhodným na liahnutie.
Po vložení do liahne sa musia vajcia prehriať. Po dosiahnutí prevádzkovej teploty sa zárodok ďalej vyvíja a rýchlo rastie. Zárodok má pri vložení do liahne u perličiek hmotnosť asi 1,5 - 2 stotiny gramu. Počas 27 dní liahnutia dosiahne hmotnosť 25 až 27 g, čo predstavuje zväčšenie 1 300-krát. Preto musí byť v násadovom vajci všetko, čo je k tomuto rastu potrebné. Vedľa základných živín (bielkoviny, škroby, cukry, tuky, minerálne látky) i vitamíny, stopové prvky, rastové látky atd. A to je práve tá požadovaná biologická hodnota násadových vajec. Zatiaľ ju nevieme odmerať a ani nijako doplniť alebo vylepšiť. Od okamžiku, kedy je vajce znesené, sa jej hodnota iba znižuje. Do značnej miery to závisí na činnosti chovateľa. Nízku biologickú hodnotu nedokáže ani najskúsenejší chovateľ v najdokonalejšej liahni vylepšiť. Naopak i pri vysokom stupni biologickej hodnoty vajec môže neskúsený chovateľ "docieliť" neodbornými zásahmi nulový výsledok.
O biologickej hodnote násadových vajec sa rozhoduje v chove. Zaisťuje ju prešľachtenie rodičov v nosnosti, oplodňovaní i životnosti. Prispieva ich dobrý zdravotný stav, vhodný pomer samcov i samíc v kŕdli (1:3 - 5), vek rodičov. Kľúčovú úlohu hrá zloženie kŕmnej dávky (podiel N látok i ostatných živín a zložiek), optimálne životné podmienky ustajneniu, výbehy aj spôsob ošetrovania. V prirodzených podmienkach perličky začínajú znášať v apríli a nesú až do septembra a dlhšie. Perličky z neskorého liahnutia sa ale nehodia k chovu a je nutné ich využiť na výkrm. Vajcia perličiek sú menšie, priemerná hmotnosť je okolo 45 g. Majú typický vajcovitý tvar s výraznou špičkou. Škrupinka je veľmi hrubá, hnedej farby. Vajce si dlho podrží vlastnosti čerstvých vajec. Aj napriek tomu by sa vajcia mali nasadzovať čo najskôr po znesení. Z dlhšie skladovaných vajec sa mláďatá liahnu neskôr a v menšom množstve.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
