Takéto poškodenia nie sú bezvýznamné, lebo sa môžu prejaviť v retardácii rastu v nadzemných častiach vinohradu. Dôležité je, aby ich vinohradník dokázal včas a presne rozlíšiť od abiotických faktorov a urobil potrebné zásahy na ich reguláciu. Obdobie pred zberom je vhodné na to, aby posúdil rozsah výskytu pôdnych patogénnych húb vo vinohrade a uskutočnil preventívne opatrenia.
Pri kontrole našich vinohradov môžeme pozorovať značné poškodenia ich nadzemných častí pôdnymi hubami. Spoločným znakom je to, že sa vyskytujú ohniskovite, spomaľujú rast a spôsobujú postupné odumieranie vinohradu. Prechod do drobného rastu býva pozvoľný a týka sa celého klču alebo len jeho časti. Škodlivý proces môže trvať niekoľko rokov. V mladých vinohradoch sa napadnutie pôdnymi hubami prejavuje poruchami rašenia. Štepy buď "neženú" alebo majú krátke internódiá a redukovaný rast. V plodných vinohradoch sú pôdne huby príčinou krátkych výhonkov, drobných listov, zmien sfarbenia listov, prípadne aj ich nekrózy. V ďalšom priebehu môžu listy a strapce vädnúť. Pri niektorých pôdnych hubách (Verticillium) vinič náhle zvädne, čo sa označuje ako appoplexia. Príznaky pôdnych húb na koreňoch sú diferencované podľa jednotlivých druhov:
Rozelínia podzemná (Roesleria hypogea): Korene napadnuté touto hubou bývajú hnedé a hnijú. Jej podhubie býva schované vo vnútri pletív. Nevytvára rizomorfy - hrubé hubovité vlákna. Vyskytuje sa najmä vo vinohradoch oslabených fyloxérou. Je to perzistentná huba, ktorá pretrváva 3 až 5 rokov v pôde vinohradov.
Podpňovka obyčajná (Armillaria mellea): Spôsobuje zhnednutie hlavného a vedľajších koreňov. Typické sú jemné biele povlaky a tvorba rizomorfov (červenohnedé hrubé útvary podobné koreňom) pod kôrou koreňa. Napadnuté koreňové kmene majú typický hubovitý zápach. Často sa vyskytuje vo vinohradoch v blízkosti lesov.
Rozelínia ničivá (Rosellinia necatrix): Pod kôrou koreňov tvorí rizomorfy, ktoré sú ale výrazne jemnejšie. Na jemných koreňoch a pod koreňovým krčkom môže vytvárať biely plesňový povlak. Vyskytuje sa pri nepriaznivých pôdnych podmienkach alebo uľahnutosti pôdy.
Verticíliové vädnutie (Verticillium albo atrum): Huba spôsobuje vädnutie listov a celých kmienkov od vrcholu, najčastejšie počas kvitnutia. Na priereze podložky vidieť zhnednutie cievnych zväzkov. Huba ich upcháva, čím zastavuje prívod živín. V dôsledku toho vinohrad vädne a odumiera. Touto chorobou sú ohrozované najmä mladé výsadby. Huba pretrváva na vrchných vrstvách pôdy pomocou mikrosklerócií, kde majú rozšírený koreňový systém i mladé výsadby. Obmedzený príjem štiav nedokážu kompenzovať hlbšie rastúce korene vinohradu.
Odumieranie krov môže okrem týchto fytopatogénnych húb spôsobovať aj čierna škvrnitosť, vírusové vráskavenie dreva a bakteriálna nádorovitosť. Často pôsobia súčasne. Poškodenie vinohradov fytopatogénnymi hubami má pritom stúpajúcu tendenciu.
Ochrana vinohradu proti fytopatogénnym pôdnym hubám, ktoré sú niekedy označované aj ako koreňokazné huby, nie je možná priamo chemicky. Vykonáva sa nepriamo podporou zdravotného stavu vinohradu a redukciou infekčného potenciálu pôd. Zdravotný stav vinohradu zlepšuje dostatočné zásobenie dusíkom. Ak takéto zásobenie chýba, infekcia koreňov pôdnymi hubami sa objavuje častejšie. Infekčný potenciál fytopatogénnych húb možno významne redukovať likvidáciou napadnutých klčov a vhodným obrábaním pôd. Odstraňovanie chorých klčov je dôležité, aby sa huby nešírili ďalej. Pri likvidácii starých vinohradov je nevyhnutné klče dôkladne vyorať a uvoľnenú plochu viac rokov úhorovať. Len tak sa vyhneme zamoreniu nových výsadieb chorobami. Nemali by sme zabúdať, že ochorenie viniča po infekcii pôdnymi hubami sa prejaví až po niekoľkých rokoch. Ich potláčanie je ťažké a zdĺhavé.
Z hľadiska obrábania pôdy je dôležité, aby sme ju dostatočne prevzdušnili hĺbkovým kyprením. Uľahnutosť pôd podporuje totiž výskyt fytopatogénnych húb. Nemali by sme sa vyhýbať ani priorávaniu vinohradov, ktoré pomocou mrazu znižuje šírenie fytopatogénnych húb.
Autor: Ing. Peter DRÁČ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
