správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcej sa vzdelania Education at a Glance. Pokrok však nie je vo všetkých krajinách rovnaký a niektoré výrazne zaostávajú, čo potenciálne ohrozuje ich schopnosť v budúcnosti udržať krok s ekonomickým a spoločenským pokrokom.

Slovensko patrí v rámci štátov OECD s priemerne 15,1 roku medzi trojicu krajín s najkratším časom celkovej školskej dochádzky. Ešte kratšie sa ľudia inštitucionálne vzdelávajú v Luxembursku (14,4 roka) a najkratšie v Mexiku (12,9 roka). Priemer v OECD je 17,2 roka. Vo výdavkoch na študenta na všetkých stupňoch vzdelania je SR pri 3000 dolároch na hlavu (okolo 96 000 Sk) tiež pri konci tabuľky spolu s Poľsko a Mexikom. Na opačnom póle jednoznačne vedú Spojené štáty s 10.871 dolármi (skoro 340 000 Sk).

V členských krajinách OECD navštevuje v priemere polovica mladých dospelých ľudí počas svojho života univerzitu alebo inú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá ponúka obdobnú kvalifikáciu. V priemere 32 percent ich dosiahne prvý vysokoškolský stupeň, no tento pomer siaha od 20 percent v Rakúsku, Českej republike, Nemecku a Švajčiarsku po 45 percent v Austrálii a Fínsku. Takmer všetky krajiny OECD zaregistrovali za uplynulé desaťročie rast vzdelanostnej úrovne svojho obyvateľstva. Zápisy na terciárne vzdelanie, ktoré zahŕňa vysokoškolské vzdelanie a odborné štúdium, sa medzi rokmi 1995 až 2002 zvýšilo o viac ako 50 percent v Českej republike, Grécku, Maďarsku, na Islande, v Kórei a Poľsku a o viac ako 20 percent v Austrálii, Fínsku, Írsku, Mexiku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku a vo Veľkej Británii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.