28. augusta 1844). Založený bol z iniciatívy Ľudovíta Štúra. Cieľom tohto spolku, ktorý mal nadkonfesionálny charakter, bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť. Predsavzal si vydávať a rozširovať školské, ľudovýchovné, beletristické a vedecké knihy v slovenčine, podporovať národne uvedomelých študentov. Finančné prostriedky získaval z príspevkov členov a zisku z vydávaných kníh. Čomu však venoval Tatrín najväčšiu pozornosť, to bolo kodifikovanie spisovného slovenského jazyka. Doriešila sa gramatická a pravopisná norma jednotnej spisovnej slovenčiny, zakotvenej v Hattalovej Krátkej mluvnici slovenskej.

Tatrín sa popri vydávaniu kníh a každoročnej finančnej podpore niekoľkých študentov zaoberal aj otázkami výchovy, vzdelávania a národného uvedomenia mládeže na školách, podporoval zakladanie a osvetovú činnosť spolkov miernosti.

Na neoficiálnych poradách účastníci zhromaždení rokovali o národnopolitických otázkach a podujatia, ako napríklad v r. 1847, keď prijali rozhodnutie obrátiť sa celonárodnou petíciou na vládu a uhorský snem so slovenskými požiadavkami. Prípravu tejto petície však zmarili revolučné udalosti na jar roku 1848. Tatrín nemohol naplno rozvinúť svoju činnosť podľa pôvodných zámerov. Pôsobil bez úradne schválených stanov, lebo žiadosti o získanie povolenia na činnosť panovník aj centrálne úrady vo Viedni a Budíne zamietli s odôvodnením, že jeho poslanie je nezlučiteľné so snahami vládnej národnostnej politiky a s presadzovaním maďarského jazyka vo verejnom živote Uhorska. Spolok zanikol roku 1848. Bol jedinou celoslovenskou kultúrnou inštitúciou a ideovým a organizačným centrom národnokultúrneho úsilia Slovákov. Jeho činnosťou vyvrcholili slovenské národnooslobodzovacie snahy pred revolúciou 1848 - 1849, dovŕšil sa národnozjednocovací proces v otázke kodifikovania a uvedenia do života jednotného spisovného jazyka Slovákov.

Predsedom spolku Tatrín bol M. M. Hodža, pokladníkom G. Fejérpataky-Belopotocký, členmi výboru Ľ. Štúr, J. M. Hurban, K. Kuzmány, S. Chalúpka a iní. Svojich dôverníkov a členov z radov uvedomelej slovenskej inteligencie mal po celom Slovensku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.