načo - SNG vystavila prvýkrát pre verejnosť oltárny triptych Klaňanie troch kráľov. Umenoznalec formátu Lexu musel byť pohľadom na Klaňanie určite nadšený - pamätáme si všetci, aké obete priniesol, aby obraz zachránil. Slovensko už deväť rokov žije kauzou, ktorej ústrednou osnovou je Lexova úporná snaha nedovoliť biskupskému úradu v Bystrici predať dielo do zahraničia.
Úplnou zhodou okolností - potvrdila aj riaditeľka galérie - sa práve včera uskutočnilo aj ďalšie kolo súdneho pojednávania v tejto kauze. Úsilie exriaditeľa SIS dielo sanovať malo totiž jednu chybu krásy - ale vážnu: Klaňanie troch kráľov nebolo v zozname štátom chránených kultúrnych cenností. Biskup Baláž mal teda právo obraz hoci aj prepiť. Tajná služba teda nemala čo nasadzovať na biskupa agenta, ktorý sa vydával za švajčiarskeho obchodníka, a týmto spôsobom vlastne navádzať k spáchaniu trestného činu, ktorý ani trestným byť nemohol. Je dôvodné podozrenie, že šlo o provokáciu, aby bola kompromitovaná časť cirkevnej hierarchie, ktorá nebola nadšená vtedajším premiérom Mečiarom a jeho politikou. Pravda, situáciu trochu komplikuje nevysvetliteľná zmena výpovede samotného biskupa, ktorý dlhé roky tvrdil, že o predaji rozhodol jeho podriadený Hrtús, a pred niekoľkými mesiacmi na súde priznal, že príkaz vydal on sám. Z merita obžaloby proti Lexovi však krivá výpoveď biskupa neuberá - teda nevidieť, prečo by mala. SIS nemala zákonné oprávnenie na takúto spravodajskú akciu, nemohlo ísť o "nelegálny výpredaj umeleckých diel do zahraničia", čo bolo "úradné" zdôvodnenie a včera na pojednávaní tvrdil aj exminister Hudec.
V kauze triptychu by teda Lexa (a jeho pobočník-námestník Svěchota) azda nemal ujsť z lopaty. Z prípadu likvidácie vyradených zbraní, ktorý sa ako prvý z Lexových káuz dobral tento týždeň k rozsudku, však náš hrdina - zdá sa - už vyviazol so zdravou kožou. Oslobodenie, ktoré súd vyriekol, môže ešte napadnúť minister spravodlivosti. Ale asi nenapadne, keďže po verdikte sa všetci pozorovatelia zhodli v jednom - obžaloba bola nekvalifikovaná a viac ako o Lexovej trestnej činnosti svedčí o diletantskej práci vyšetrovateľov. Napokon, čo je úplný unikát, dôkazy zo spisu pokladal za nedostatočné aj prokurátor. Zaujímavejšie ako to, že prečo potom žalobu skôr nestiahol, bude ale hľadanie odpovede na otázku, ako k takému debaklu vôbec mohlo dôjsť...
Kauzu "zbrane" terajší prokurátor len zdedil od svojho predchodcu. Volal sa Serbin a bol známy ako poctivý a neúplatný, ktorý ale vyzeral byť - aj zdiaľky voľným okom - pri stíhaní zločinov Mečiarovej éry akoby kvapku premotivovaný. Nie je jasné, či vzhľadom na svoj zdravotný stav to bol pre takéto poslanie človek optimálny. Dnes je na penzii. Nejde však o Ondreja Serbina; skôr sa zdá, že trestných káuz proti Lexovi je zbytočne veľa. Žiadne porušenie zákona sa, samozrejme, nesmie tolerovať; na strane druhej, ani stopercentné presvedčenie, že jeden vysoký štátny činiteľ sa správal v úrade ako obyčajný gauner, by nemalo štátnu moc strhnúť k snahe dostať ho za mreže na akýkoľvek paragraf. Vieme, že garnitúra, ktorá prišla k moci po voľbách °98, mala potrestanie prechmatov Mečiarovej éry vo vládnom programe. Keďže to deklarovali ako politickú prioritu (napr. tzv. čierne knihy), nedá sa ubrániť pocitu, že vnútro pod vedením Pittnera a čiastočne aj prokuratúra poňali Lexove kauzy ako stranícku úlohu. Nepriamo tomu nasvedčuje viac ako desať deliktov, v ktorých je stíhaný. A preto je aj dôvodný predpoklad, že blamáž s kauzou zbrane - bohužiaľ - nezostane osamotená.
Tiež bohužiaľ, potrestaný nebude najťažší zločin tejto doby; Mečiarove amnestie zastavili stíhanie vo veci zavlečenia mladého Kováča. Práve tu sa azda mohla nájsť "politická vôľa", keďže ide o kľúčovú kauzu, ktorá poškodila nielen obeť, ale veľmi ťažko aj povesť Slovenska. Prípadu únosu je závažnosťou rovnocenná už iba smrť Roberta Remiáša - tu žiadna amnestia neplatí, stíhanie pokračuje, zatiaľ nie je obžaloba na súde. Prípad triptychu, ktorý mal včera pokračovanie, vyzerá na čítankové zneužitie tajnej služby v mocenskom boji. Remiáš i triptych si preto pýtajú rezultatívnu súdnu koncovku. Nielen pre zadosťučinenie spravodlivosti, ale aj ako výstraha pre budúcnosť všetkým, ktorým by zachutilo vládnutie kriminálnymi prostriedkami.
Ostatné obžaloby proti bývalému vedeniu SIS, väčšinou za ekonomické delikty, sú menej "nosné". Vyzerajú skôr ako poistky pre prípad, že sa tie závažné nedotiahnu. Do akej miery je to indícia a do akej nie, povedia však až súdne dohry, ktoré majú ešte nasledovať. A hin sa ukáže, či Lexa bude navštevovať už iba galérie, alebo si ešte obzrie zvnútra aj iné štátne zariadenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
