žiaden na Alžbetinej, to by som vám povedal, že ste nevšímaví. Alžbetina ulica je okrem Hlavnej jediná košická ulica, kam sa uchýlila šľachta do svojich palácov. Jeden z nich nájdete na č. 14. Na poschodí vidno obrovské neskorobarokové okná, nad nimi rodinný erb Péchyovcov a k nemu ako bonus aj dva levy.
Péchyovci vynikali v tom, že boli samí grófi pôvodom z Pečovskej Novej Vsi. Prvý z nich, gróf Péchy de Boldogkő, aby býval nielen v Šarišskej župe, ale aj v tej, kam patrili Košice (Abovskej), kúpil si tento dom po roku 1807. Jeho rôznym potomkom nezostalo nič iné, len bývať tam tiež, a veru pôsobilo to na nich blahodarne, lebo jeden z nich sa stal cisárskym vládnym komisárom, druhý abovským županom, tretí podžupanom a ministrom dopravy, ďalší predsedom senátu Kráľovskej súdnej tabule a iný abovsko-turnianskym županom. Takže palác teda mal šťastie na menší rodinný klan z kategórie V.I.P., ktorý sa zaoberal funkciami pozemského života.
Situácia sa však zmenila v r. 1933, keď Péchyho palác na povznesenejšie účely zakúpil ešte len rok fungujúci Slovenský katolícky kruh v Košiciach. Vtedy za 1. československej republiky vyšiel takýto palác na pol milióna korún. Polovicu z toho dalo biskupstvo a tým sa hneď stal biskup jeho čestným členom.
Palác bol dosť veľký na to, aby sa v ňom konali prednášky i večierky, vznikla knižnica i kolkáreň, nacvičovali sa divadlá a spevokoly, premietalo sa a rečnilo o tom, ako zvýšiť počet slovenských bohoslužieb a spevov v kostoloch. V januári 1939 sa to nepáčilo maďarským šovinistom, a keďže Košice už boli súčasťou Maďarska, vtrhli do paláca, zdemolovali nábytok a svoje charaktery. Nábytok už bol opäť o šesť rokov v poriadku, keď sa práve v tomto dome konala prvá oslava oslobodenia Košíc za účasti Slovenskej národnej rady.
Potom nastal socializmus, čo bolo z určitého pohľadu "poriadne divadlo", a tak dom len tak pridelili riaditeľstvu Štátneho divadla. Dnes sídli Slovenský katolícky kruh opäť v tejto budove a vám nič nebráni pozrieť sa dovnútra, aká je jeho činnosť alebo len tak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
