úrady vyrukovali s dvoma hypotézami.
Podľa prvej hypotézy loď potopilo torpédo Nemcov, ktorí sa snažili zabrániť presunu vojenských spojeneckých síl. Podozrivé je, že sa Britannic potopil za 57 minnút, teda tri razy rýchlejšie ako Titanik. Podľa odborníkov muselo dôjsť k druhej explózii, ktorá urýchlila katastrofu. Ostáva nezodpovedanou otázkou, či loď neprevážala tajné zbrane, prípadne iné výbušné chemikálie.
Vrak lode začal skúmať medzinárodný tím, na čele s Nickom Hopeom.Na vraku lode strávili 1600 minút,čo je rekord. Tento čas využili na fotografovanie a filmovanie. Podľa amatérskeho námorného historika Simona Millsa to môže pomôcť získať odpoveď na doteraz neobjasnené fakty.
Keď do lodenice Harland and Wolff došla správa o potopení, na stavbe Britannicu sa už pracovalo. Projektanti urobili niektoré nevyhnutné zmeny na projektoch, vodovzdorné priehradky nakreslili vyššie. Zhrublo dvojité dno lode a priestor medzi vonkajším a vnútorným dnom nechali rozdeliť na samostatné oddiely. Mala premávať na rovnakej trase ako Titanik, medzi Southaptonom a New Yorkom.
Začala sa prvá svetová vojna, loď prebudovali na nemocničnú. Bolo na nej miesto pre 2034 postelí a 1035 poľných lôžok. Keď sa loď potopila, bola na ceste, aby nalodila zranených vojakov.
Vrak objavil v roku 1976 Jaques Cousteau a identifikoval jeho presnú polohu. Leží takmer neporušený na pravom boku 6,75 od miesta, ktoré oznámila v roku 1916 britská admiralita. Vrak lode kúpil Mills v roku 1996 od zberateľa vrakov Marka Bamforda za 25- tisíc dolárov. V roku 1995 grécky potápač skúmal vrak. V tom istom roku ho skúmal aj Robert Ballard,ktorý pomocou ponorky vyhotovil sonarové snímky. Ballard objavil všetky 4 lodné komíny. Kevin Gurre zmapoval úlomky ležiace okolo lode.
Zatiaľ žiaden z bádateľov nedospel k definitívnemu záveru. Johna Chattertona poverili, aby sa ponoril a zistil, či fungovali vodotesné dvere v komorách. Dvere našiel otvorené, vraj preto, aby mali stráže čerstvý vzduch. Najnovšie zámery s vrakom uviedol Ballard. Z Britannicu chce urobiť múzeum pod vodou. Samozrejme návštevníci sa nebudú musieť potápať.Na palubu vraku chcú namontovať kamery, ktoré budú nepretržite prenášať obraz na pobrežie. Uvažuje sa aj o tom, že by loď vybrali. Nebolo by to etické a navyše pod morskou hladinou bude pripomínať, že nepotopiteľná loď neexistuje...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
