s obrovským úspechom. Výkony tanečníkov boli vskutku bravúrne. A celok pôsobil vyrovnaných dojmom. Dokonalú súhru tanca a filmu umocnila hudba Michala Pavlíčka, obdivovaného gitarového mága, skladateľa introvertných rockových opusov, pôsobivých balád a člena v deväťdesiatych rokoch oživenej skupiny Pražský výběr.
Nešlo o prvú spoluprácu s Ondrejom Šothom. Pre košický balet skomponoval hudbu k baletu Zvláštna radosť žiť II. Po premiére v salóniku historickej budovy Štátneho divadla pokrstil CD s hudbou z predstavenia Malý princ. Pred tým však ešte Korzáru poskytol rozhovor.
Čo ste prežívali pri sledovaní premiéry?
- Najprv som mal hrozný pocit, pretože som prišiel tesne pred začiatkom a zvuk bol strašne skreslený. Takže som ho na poslednú chvíľu stihol opraviť. Ale z predstavenia som bol nežne prekvapený.
S Ondrejom Šothom ste sa stretli v Laterne magike?
- Sme také lochnessky československých vzťahov.
Našli sme sa hneď po revolúcii. Zišli sme sa pri práci na jeho balete Zvláštna radosť žiť I. Potom sme udržiavali kontakt na diaľku a občas sa videli. No väčšinou komunikujeme na diaľku. Obaja sme Vodnári a vysielame na seba vlny z Košíc do Prahy, vlastne kúsok odtiaľ, lebo žijem v Dobříši. Oslovil ma potom, aby sme urobili Zvláštnu radosť žiť II. tu v Košiciach. Robil som s rôznymi režisérmi a tvorcami a s niekým si vytvorím trvalejšiu ľudskú aj pracovnú väzbu, pretože si rozumieme. Keď stretávam Ondreja, tak je tam vždy nejaké spoločné pnutie.
Krstili ste CD s hudbou z Malého princa.
- Vznikalo to v štúdiu so symfonickým orchestrom, dirigoval ho Angličan Vartan. Som zvyknutý na dirigentov filmovej hudby a on je oproti nim precíznejší a pomalší, ale je to dobrý človek. Má auru.
Ako sa vám pracovalo so symfoňákom?
- Našiel som v symfonickej hudbe svet veľkého obzoru a slobodnej umeleckej spovede.
Ako prišli hudobné nápady?
- Malý princ sa skladal v tej mojej hlave sám. Je to taká nádherná inšpirácia, že témy doslova samy padajú z tých planét rovno do srdiečka. To je niečo nádherne čisté a podnecujúce. Takže sa mi to robilo s ľahkosťou. A radosťou.
Hlasy dávali hudbe Malého princa zvláštnu atmosféru. Zaspievali ste si aj prefektného opilca.
- Toho som si zaspieval z chuti, cha cha… Tie hlasy som tam dával obozretne, iba v náznakoch. V druhej polovici zas bol väčší priestor, kde sa ozývajú viac gitary, ale aj hlasy. Mám vôbec rád hlas a nielen svoj, aj cudzí. Tu som s nimi pracoval v rôznych modifikáciách. Používal som napríklad samplovaný, rôzne prefiltrovaný hlások, až pôsobil veľmi zvláštne.
Ako sa vám robilo súčasne pre film a tanec?
- Robil som najprv hudbu podľa scenára a zamontoval som do toho Davida Spáčila, ktorý robil pre mňa dva videoklipy. Našiel som ho ako takého bláznivého kreatívneho šialenca s veľkým srdcom. Je schopný z počítača dostať nehu, krásu i hĺbku. Exupéryho Malý princ je hlboká kniha, krehká, kde sa svet imaginácie prelína s takou zvláštnou realitou. A pritom to podľa mňa ani celkom nie je kniha len pre deti. Ja som ju napríklad po prvý raz čítal niekedy v osemnástich.
Čo vaše súkromné projekty?
- Teraz robím hudbu pre britský televízny seriál v komerčnej televízii Outlock. A do toho ešte robím s Karolom Smyczekom veľký televízny seriál pre českú televíziu. A inak hráme veľa s Výběrom.
Na východ neprídete?
- Na Slovensku sme hrali na trenčianskej Pohode a rád by som prišiel s Výběrom aj do Košíc. Kedysi sme tu boli hrať a je tu fajn publikum. Keď nás pozvú, radi prídeme.
Neprerobili by na vás. Pražský výběr je stále v kurze.
- Najlepšie je, keď chlapi chytia druhú mladosť.
Ako to vôbec všetko stíhate?
- Som workoholik. Ja nerobím iba osem hodím denne, ale pohybujem sa v tom stále. Milujem hudbu a svet fantázie. Možno je to taká úchylka, ale v poslednom čase mi viac vyhovuje abstraktný svet hudby. Keď si zaleziem do svojho štúdia, som najšťastnejší človek na svete. Mám ho doma, takže sa zobudím a som v práci. Niekedy mi to aj lezie na nervy.
A inak?
- Inak mám aj radosť z vnúčika. A nedá mi nepochváliť sa, čakáme každú chvíľu druhého. Takže budem dvojnásobný dedo.
Veď nemáte ešte ani päťdesiat rokov...
- Mám dvoch synov. Prvý sa mi narodil v devätnástich rokoch a druhý v dvadsiatich piatich. Ide v mojich stopách.
Nevyzeráte na starého otca.
- Možno nevyzerám, to viete, keď človek robí bigbít, akonáhle si vezmete do ruky gitaru na pódiu, je to hotový elixír mladosti. Akoby sa vám vrásky vyhladili a cítite sa úžasne mladý. Inak to nejde. Vďaka rock and rollu mám takéto omladzovacie kúry.
Omladzujete sa sledovaním nových hudobných trendov?
- Snažím sa ich pochopiť. Keď ma niečo zaujme, tak si to vezmem do hlavy a premýšľam o tom. Ale nechcem byť nasilu tam, kde sa otočí vietor. To vôbec nie. Všeobecné pravidlá pre hudbu sú: Nebyť konzervatívny a snažím sa pochopiť mladých. Fandím synovi, ktorý hrá fúziu rockovej hudby s elektronikou v kapele Gang Ala Basta a sú v Čechách celkom uznávaní.
Exupérymu sa v knihe podarilo vystihnúť čisté myslenie detí, fantáziu a emócie. Chceli by ste sa niekedy vrátiť do detstva?
- Človek má v sebe vždy kúsok dieťaťa, nech robí, čo robí. Akoby nejestvovala potreba byť dospelý. Ale pre mňa je trebárs hudba tiež svetom emócií a fantázie. A pokiaľ človek sníva a má fantáziu, je potom stále dieťaťom. A trebárs rock, to je omladzovacia kúra. Ako som už hovoril, tam nehrá rolu, či mám päťdesiat alebo dvadsať. Vlastne to ani nie je otázka byť mladý. Ja mám starobu rád, stále si hovorím: "Iba schránka je stará, ale ja sa cítim mladý".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
