1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

- S prichádzajúcim vekom začínam byť aj ja väčší filozof a hľadám nejakú podstatu. Zaujímajú ma rôzne veci týkajúce sa vzniku života alebo tejto planéty, na ktoré dodnes nepoznám odpoveď. Minule sa mi dostala do rúk kniha, kde sa spomínali aj ďalšie civilizácie okrem našej a nad tým som dlho premýšľal a hľadal racionálne vysvetlenie. Aj otázka Veľkého tresku je zatiaľ len teoretická, lebo priame dôkazy nie sú. Tak isto je to aj v prípade vzniku človeka, či to bolo len evolučným vývojom, alebo je za tým niekto hore.

2. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

- Vždy, keď sa mi niečo podarí, no úplne najlepšie je to vtedy, keď aj tým okolo mňa som urobil aspoň malú radosť. Dobrý pocit som mal minule aj pri nohejbale, boli sme si zahrať s partiou, vyhrali sme a ja som dal napríklad taký nechytateľný smeč. Aj také maličkosti ma dokážu potešiť.

3. Kedy a kto za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

- Moja zásada je, aby každý napravil to, čo pokazil, k čomu som bol aj ja odmalička vedený. Minulý týždeň sme mali stretnutie zo ZŠ po 40 rokoch a spomínali sme, ako náš vtedajší súdruh učiteľ musel za nás riešiť u riaditeľa naše vylomeniny.

4. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

- V prevteľovanie neverím, a preto by som najradšej bol tým, čím som. Keby som nebol napríklad teraz v politike, viem si sám seba predstaviť ako nejakého speváka, hudobníka alebo umelca. Ešte tak keby som mal aj viac talentu, mohol by som to zrealizovať... (úsmev)

5. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?

- Niekedy som málo vytrvalý a potreboval by som, aby som vždy vedel dotiahnuť do konca aj isté problémové veci, hoci aj za cenu určitých obetí. Vekom sa tento handicap našťastie znižuje. Manželka ma za to našťastie nekritizuje, ale poznáte to, manželky majú na vás vždy vyššie požiadavky, než sú naše možnosti a schopnosti... (úsmev)

6. Čo vás otravuje?

- Hlúpe rady ľudí, ktorí vám závidia alebo keď od vás chcú, aby ste im vyriešili ozaj prízemné problémy.

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

- Bolo to presne v roku 1991, keď som vyhral konkurz na riaditeľa Východoslovenských vodární a kanalizácií. Pamätám si, že som vtedy vykríkol "No nie" a ten čo mi to oznámil povedal "No áno". Hoci som si veril, bola tam silná konkurencia a tak ma to prekvapilo.

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

- Odpoviem opačne, rád by som si zaspieval s takým Karlom Gottom, ale ten by bol asi pri mne dominantný. V mladosti som chcel byť letcom, no s pribúdajúcimi rokmi som presvedčený, že teraz by ma nikto nedostal do padáka alebo zaviazať sa na lano, na ktorom sa skáče bungee-jumping.

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

- Po revolúcii som začal so susedom podnikať v chove ošípaných. Od môjho okna mal necelých desať metrov všetky zariadenia a navrhol som mu, nech to premiestni trochu ďalej. Povedal mi, že dobre, ale musím mu dať 200 000 korún. Vtedy som skamenel a ešte dlho som to nedokázal pochopiť.

10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?

- Keď sa stretneme so známymi alebo s rodinkou a popri tom tak aktívne oddychujeme. Minule sme boli na návšteve, zobrali sme si hudobné nástroje vrátane mojej fujary, sadli sme si k ohňu, spievali sme a perfektne sme sa uvoľnili. Ani sme sa nenazdali a už bolo pol tretej ráno. Tí známi mi hovorili, že sa ani nemali čas nudiť.

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

- Do elektriky sa určite nepúšťam, to nechám na odborníkov. V stavebných prácach som tak na 90 percent sebestačný, ale eletrike sa vyhýbam. Keď som bol menší, strčil som prsty do zvončeka a dosť ma to potriaslo. Odvtedy sa radšej tým voltom a ampérom vyhýbam.

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

- Nuž, boli aj také prípady. Keď som bol mladší a flákali sme sa s kamarátmi a aj tri dni som niekedy neprišiel domov. A keď som sa mal stretnúť s otcom, fakt som sa bál. V takej partii sme totiž občas vyvádzali veci, ktorými by som sa už dnes nechválil...

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

- Niekedy mám pocit, že ním stále som. A to je dobré, minimálne tú vlastnosť, byť taký dôverčivý ako dieťa by si človek mohol zachovať až do smrti. ten prelomový moment nastal vtedy, keď sa mi však narodil prvý syn, vtedy som zistil, že už mám nejakú zdopovednosť. Dovtedy som bral v podstate celý život dosť ľahkovážne, po synovom narodení sa to dosť zmenilo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.