vytvorenie lokálnych ľadovcov v najvyšších častiach pohoria počas posledného zaľadnenia (najmä skupina Ďumbiera, Chopku a Kráľovej hole), ale aj neskoršia mrazová modelácia povrchu. Všetky tieto charakteristiky sa však vzťahujú v Nízkych Tatrách len na severne orientované doliny hlavného hrebeňa s dvomi výnimkami - južne orientovanou Vajskovskou a Lomnistou dolinou a očný hrebeň Skalky, ktorý ich oddeľuje.
Vytvorenie lokálnych horských ľadovcov v týchto dvoch dolinách dalo tejto oblasti divoký, skalnatý ráz, ktorý možno na slovenské pomery prirovnať k dolinám v Západných Tatrách. V ich záveroch sa nachádajú mohutné kotly, doliny majú skalnatý, stupňovito členený ráz a toky, ktoré nimi tečú, vytvorili aj atraktívne kaskádovité vodopády. Obe ústia na hlavný hrebeň v oblasti známych vrchov Chabenec (1 955 m) a Kotliská (1 937 m).
Vajskovská dolina je považovaná v kruhov milovníkov Nízkych Tatier za najkrajšiu v pohorí. Hoci východiskom do nej je známe stredisko Krpáčovo, je mimo pozornosti masovej návštevnosti. Dĺžka hlavnej doliny je vyše 10 km, preteká ňou Vajskovský potok. Na tom sa vytvorilo niekoľko zaujímavých vodopádov, často pospájaných do pôsobivých kaskád. Najmä horný úsek doliny od horárne Pálenice je v tomto smere mimoriadne atraktívny - na turistickej značke možno obdivovať najmä Dolný vodopád, ktorý spadá cez žulový prah v troch výrazných stupňoch v celkovej výške 16 metrov. Vyššie, mimo značenej cesty je aj Horný vodopád, ktorý tvorí takmer 50 m vysoká kaskáda. Záverečný kotol doliny má veľhorský ráz a vytvára mimoriadne pôsobivý dojem. Práve v týchto miestach, vrchných partiách Vajskovskej a Lomnistej doliny a oblasti vrcholu Skalka, boli koncom 60-tych rokov 20. storočia vysadené kamzíky, ktorým sa tu dobre darí a dnes ich tu možno bežne vidieť. Zaujímavosťou je aj rezervácia limby, ktorú umelo vysadili na východných svahoch doliny, v masíve vrchu Pálenica (1 654 m). Napokon, dolina má aj svoj hisotrický rozmer - po potlačení SNP sa tu ukrývalo množstvo partizánov, čo dodnes dokladujú viaceré pamätníky. V bočnej dolinke - Kulichovej, ktorá vybieha z hlavnej doliny pod masív Žiarskej hole, je zasa pamätník jednej z najväčších lavínových tragédií na Slovensku - v roku 1956 tu zahynulo pod snehom 16 lesných robotníkov. Okrem toho sú tu dodnes pamiatky na kedysi čulú banskú činnosť - ťažbu antimonitu.
Susedná Lomnistá dolina nemá až taký divoký ráz, je však ešte o čosi dlhšia (14 km). Je okrem záverečného kotla prevažne zalesnená, spája sa s ňou však bohatá história. Po ústupe partizánov do hôr po potlačení SNP tu sídlil ich hlavný štáb (tzv. Asmolovova izba), na juhovýchodných svahoch doliny, pod vrchmi Chabenec a Skalka, je aj pamätník Jana Švermu, ktorý v týchto miestach zahynul pri prechode cez hlavný hrebeň.
Napokon, nádherné scenérie ponúka aj spomínaná južná hrebeňová rázsocha Skalky. Je vôbec najmohutnejšia v Nízkych Tatrách, Skalka je s 1 980 m výšky najvyšším vrchom v pohorí mimo hlavného hrebeňa a celkovo piata najvyššia v Nízkych Tatrách. Hrebeň, spadajúci na Žiarsku hoľu (1 840 m) a neskôr na Žiar (1 408 m), obohacujú vysokohorské scenérie a zaujímavé skalné útvary, z ktorých najznámejšie sú Bosorky medzi Žiarom a Žiarskou hoľou.
BEDEKER
Prístup: Turistika v oblasti Vajskovskej doliny patrí k tomu najkrajšiemu, ale aj najnáročnejšiemu, čo možno v Nízkych Tatrách absolvovať. Na hrebeň Žiarska hoľa - Skalka sa vzťahuje sezónny uzáver, oficiálne je kvôli ochrane kamzíkov prístupný len od 1. júla do 15. októbra.
Východiskom na náročný, no nádherný okruh je turistické stredisko Krpáčovo, konkrétne horáreň Črmné (650 m). Tu sa začína zelená značka, ktorá vedie po pevnej ceste hore dolinou. Z miesta zvaného dve vody (710 m, 30 min) vedie doľava odbočka do Kulichovej doliny k pamätníku lesných robotníkov, ktorých tu zasypala lavína (s návratom 1 h). Hlavná značka stúpa atraktívnym údolím s občasnými kaskádami a čoraz viac otvorenou scenériou. Pri horárni Pálenice (1 100 m, 2 h) opúšťa pevnú cestu a prudšie vystupuje k vodopádom (1 240 m, 2:45 h). Tu je možné pre dobrodružné povahy pokračovať rovno okolo potoka a ďalších vodopádov v náročnom, exponovanom teréne bez značky (porušenie návštevného poriadku NAPANT-u) priamo do Krížskeho sedla, zelená značka sa prudko stáča doprava a traverzuje až na križovatku so žltou značkou (3:15 h). Pokračujeme po nej, o chvíľu prichádza k rozpadnutému salašu, kde treba odbočiť doprava po modrej. Tá stúpavým traverzom s náderhými pohľadmi do doliny a na hrebeň Skalky vychádza až na hlavný hrebeň, do Krížskeho sedla (1 775 m, 4:45 h). Pokračujeme po červenej náročným výstupom na Kotliská (1 937 m, 5:15 h). Tu sa napája žltá značka z rázsochy Skalky, ktorou budeme zostupovať. Klasický hrebeňový chodník v skalnatom teréne vedie najprv na Skalku (1 980 m, 6 h), potom klesá a opäť vystupuje na Žiarsku hoľu (1 840 m, 6:45 h). Z nej výraznejšie klesá do kosodreviny a neskôr lesa a zostupuje náročným klesaním okolo kóty Žiar a viaceré poľany až na križovatku Strmý vŕštek (809 m, 8:15 h) a odtiaľ spolu s červenou značkou späť na Črmné (8:45 h).
Výstup susednou Lomnistou dolinou nie je natoľko atraktívny, ponúka však pekné scenérie. Zelená značka vychádza z obce Jasenie a zdĺhavo stúpa po pevnej ceste hore dolinou okolo viacerých chát až Asmolovovej pamätnej izbe (2:30 h). Odtiaľ je možné po žltej odbočiť k pamätníku J. Švermu (1:30 s návratom), alebo ďalej po zelenej vystúpiť prudko okolo novej útulne do sedla Ďurková na hlavnom hrebeni (1:30 h).
Zaujímavosti okolia: Bystrá dolina, skupina Chopku, hlavný hrebeň v úseku Chopok - Ďurková, rázsocha Pálenice a Baby, Bystrianska jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
