Oficiálne sa vyrábali v mincovni od druhej polovice 18. storočia. Väčšina z nich je uložená vo viacerých exemplároch v Ermitáži. V Petrohrade bola jediná školská inštitúcia - jazdecký a inžiniersky technický zbor, ktorý odmeňoval svojich kadetov medailovými odznakmi. Mali ich stále nosiť na svojich šatách, na snímke je oválny strieborný odznak s monogramom Kataríny II. Na medaile je jasne čitateľný opis v azbuke- "Za statočné a dobré chovanie".
Vyrábali ich klenotníci a pripevňovali sa k uniforme kovovou retiazkou. Je možné, že aj černigovské medaile sa pripevňovali podobne, lebo majú ušká značne ošúchané. Menej pravdepodobné je, že sa nosili na stuhách, mohlo by to znamenať väčšie uznanie, podobne ako u vyšších ocenení. O minulosti podobných historických pamiatok sa zachovalo dosť málo informácií. Prvé sú z obdobia okolo roku 1920, bez údajov o pôvode. Možno sa považovali za falzifikáty, lebo neboli vyrobené v mincovni.
Ďalšou zaujímavosťou je, že medzi známymi petrohradskými numizmatikmi bol aj predstaviteľ Černigovska G. Lisenko. Bol absolventom černigovského učilišťa. Do Petrohradu prišiel v roku 1803, bol vďaka kvalitnému štúdiu veľmi úspešný. Tak vášnivo zbieral ruské mince, že bol ochotný za ne dať aj pamiatky a písomnosti z rodinného archívu. Vášnivý zberatelia dokážu niekedy neuveriteľné veci, len aby získali ďalší cenný kus.
Podobné numizmatické pamiatky sa vyskytujú v zbierkach iba ojedinelo. Ak sa niekde objavia, tak väčšinou ostanú bez povšimnutia. Hlavným dôvodom je, že nie sú dostatočne rozpracované a ocenené. Zberatelia väčšinou nevedia kam ich zaradiť, ako ich oceniť a tak ostáva cena záľuby. Napriek tomu sa veľa ľudí venuje medailám, takže dokážu dosť reálne oceniť aj neznámy exemplár. Ak by sa niekto začal podrobne zaoberať s podobnou problematikou, určite by to nebolo na škodu veci. Ak by sa podarilo skompletizovať malú zbierku, tak by to mohla byť dobrá štartovacia úroveň pre niektorého člena numizmatickej spoločnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
