roku 2002 túto požiadavku voči súčasnej vláde vytiahla aj budapeštianska opozícia.
Maďarské menšiny z krajín mimo Európskej únie sa najviac obávajú, že sa im bude do Maďarska ťažšie cestovať, keď krajina pristúpi k schengenskému systému. Rumunsko by sa mohlo stať členom únie najskôr v roku 2007, prípadný vstup Srbska či Ukrajiny je v nedohľadne.
Z maďarských parlamentných strán podporujú dvojaké občianstvo jednoznačne opozičné strany. Fidesz už nejaký čas vyčíta vláde, že ho nechce umožniť. Vládni socialisti sa podľa svojho zvyku neodvažujú zaujať jednoznačné stanovisko, vyslovene proti sa z väčších strán vyslovujú iba vládni liberáli.
Postoj národniarskej opozície je dosť pokrytecký. Predchádzajúca vláda Fideszu neurobila nič, aby menšiny mohli druhé občianstvo získať ľahšie. Mal to podľa nej nahradiť krajanský zákon, ktorý menšinám ponúka počas návštevy na území Maďarska určité sociálne výhody (pôvodne mal riešiť aj otázku prekročenia hraníc), výmenou za to, že sa zrieknu nároku na maďarské občianstvo a zotrvajú v rodnej krajine.
Niektorí odborníci Fideszu navyše kedysi vyjadrili obavy, že dvojaké občianstvo urýchli už aj tak silnú migráciu menšinových Maďarov do Maďarska a tým ohrozí ďalšie ciele menšín, napríklad dosiahnutie autonómie v susedných štátoch. Podľa údajov Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku by sa 14 percent rumunských Maďarov presťahovalo do Maďarska, keby mali aj jeho občianstvo.
Dnes je pravdepodobnejšie, že referendum nebude úspešné. Jeho neúspech by potvrdil, čo mnohí tvrdia už roky: že osud menšinových Maďarov napriek vytrvalej propagande národniarov (či možno práve preto) väčšinu obyvateľov Maďarska príliš nezaujíma, a ak ich majú stáť peniaze, či ohroziť ich pracovné miesta, zaujímajú k nim skôr odmietavý postoj.
Autor: pm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
