Béla Bugár dúfa, že referendum v Maďarsku bude úspešné, lebo keby nebolo, "bol by to znak, že nás nechcú". Dvojaké občianstvo má podľa neho význam najmä pre Maďarov žijúcich mimo Európskej únie.
Po úspechu referenda by prišiel na rad samotný zákon o dvojakom občianstve. Bugár verí, že nebude obsahovať možnosť voliť, lebo "tým by sa zatiahli Maďari mimo územia Maďarska do maďarského politického systému a ich problémov".
Právnik Marek Benedik však upozorňuje, že by to mohlo byť porušenie občianskych práv a zákazu diskriminácie, o ktorom hovorí maďarská ústava. "Vecný zámer zákona by mal byť taký, aby im boli priznané plné práva," povedal.
Naše zákony dvojaké občianstvo umožňujú, hovorí Benedik, hoci štáty dávajú dnes prednosť skôr iba jednému občianstvu. Snažia sa tak vyhnúť rozporu, v ktorých by sa človek s dvojakým občianstvom mohol ocitnúť. Ako príklad spomenul vojnový stav alebo pôsobenie v zahraničných službách, kedy by mal takýto občan vyjednať nejakú zmluvu. "Voči ktorému štátu by bol lojálny?" opýtal sa.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic chce počkať na vývoj situácie, ale vie si predstaviť, že by dvojaké občianstvo mohlo u nás vyvolať polemiku. "Nechcem však vytvárať ostré hrany pred tým, ako by som videl konkrétny návrh zákona," povedal.
Predstavitelia politických strán komentovali otázku dvojakého občianstva zdržanlivo. Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič vidí isté riziká v zhoršení vzťahov s Maďarskom. "Je zaujímavé, že podpredsedom Národnej rady by mohol byť aj občan Maďarskej republiky. Tam je tá lojalita rozpoltená," povedal, narážajúc na Bélu Bugára.
Prvý podpredseda ANO Ľubomír Lintner povedal, že nejde len o zabezpečenie ľudských práv, ale aj o politický aspekt pri spolunažívaní Maďarov a Slovákov. Poslanec SDKÚ Peter Miššík hovorí, že osobne mu dvojaké občianstvo neprekáža.
Autor: sp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
