Debils. Za čo? Za veľmi dobrý výkon v stretnutí s Podtatrancami, za strelený gól, ale isto tak trochu i za to, že tento útočník neváhal počas lockoutu prijať ponuku HC Košice. Nikomu asi netreba zdôrazňovať, že v tomto prípade naozaj nešlo o peniaze. Lebo keby áno, tak Bicek nie je v Košiciach. To, ako sa Jirkovi darí v modro-bielom drese, sledoval z hľadiska v zámorí pôsobiaci útočník Ladislav Nagy z Phoenixu Coyotes. A ktovie, azda o pár dní by mohli byť bok po boku.
"Vlani sme si v jednom exhibičnom stretnutí vyskúšali hru v jednom útoku. Rozumieme si. S Lacom sa hrá dobre, je to šikovný hráč, dokáže prihrať, premeniť šancu, možno si tu spoluprácu ešte vyskúšame. Koniec koncov len by sme si pripomenuli naše žiacke časy," rozhovoril sa Jirko. To, ako mu to pôjde po siedmych rokoch v košickom drese, jeho otec ani mama nesledovali. Nie však preto, že by mu Jiří senior nechcel priniesť smolu tak, ako sa zo trikrát stalo v zámorí.
"Naši sú u sestry v Amerike. Povzbudiť ma však prišla manželka s kamarátkou a jej manželom. Pre mňa je podstatné, že tu bola Lenka, som rád, keď sedí v hľadisku."
Pani Biceková pozná najlepšie manželove móresy, aj tie pozápasové. V Amerike si po príchode domov ľahne na gauč a relaxuje s ovládačom v ruke. Na piatkový večer však mali manželia naplánovanú spoločnú večeru, skrátka chceli si spraviť pohodu, na hokejovú "strunu" veľmi nehrať.
"Od apríla som nehral žiadny zápas, tak po tom prvom sa človek potrebuje v prvom rade dobre vyspať," priznal hokejista, ktorý musel mať v zámorí božskú trpezlivosť, roky čakať, kým ho z farmy vytiahnú do NHL. Jeho trápenia s nim prežívala manželka. Po tých rokoch už vie zhodnotiť, či je Jirko na ľade vo svojej koži.
"Rýchlo rozpozná, či mi to ide alebo sa tam len motám. Ak príde s kritikou, prijmem ju, lebo nerád by som stále počúval, že to bolo dobré a vedel, že to tak nie je ."
Hrať po rokoch v rodnom meste a hneď sa prezentovať gólom, čo viac si môže hokejista priať. Otvárací zásah sezóny bol z autorskej dielne Jiřího Biceka. Osamotený pred bránkou trafil vo vzduchu letiacu prihrávku Hvilu.
"Tá nahrávka bola výborná, prešla cez dvoch hráčov. Toto sme vlastne na tréningu aj nacvičovali. Ťažko však povedať, koľko z desiatich pokusov by sa skončilo gólom. Vždy je to tak trochu aj o šťastí." Popradčania počas oslabenia hráča s číslom 34 akosi prehliadli. Jirko si klepaním hokejkou o ľad puk doslova vyžiadal.
"To klepnutie, to je zvyk z AHL či NHL, tam sa hrá na užšom klzisku, máte možno sekundu, dve na to, aby ste využili nepozornosť súpera . Ten gól isteže teší, ale čo sa týka mojej hry, ešte to nebolo ono. Bolo vidieť, že som päť mesiacov nehral."
Aplauz na otvorenej scéne si vyslúžili aj jeho časované prihrávky. Hvilu či Poláška posunul do ideálnej príležitosti.
"Isteže, chcem byť hráč, ktorý bude strieľať víťazné góly, ale ak je niekto lepšie postavený, tak s prihrávkou neváham. Zvlášť vtedy, keď na vás vybehnú dvaja hráči, lebo potom je niekto z mojich kolegov voľný."
Tvrdosťou slovenská extraliga neoplýva Nedá sa to porovnať so štýlom, ktorý sa preferuje v Kanade či Amerike.
"Aj tu som dostal pár bodyčekov. Je to trochu iné ako som zvyknutý, preferuje sa tu iný hokej, ale aj tak musíte mať vždy hlavu hore, potom súperov úder bolí menej. Ale mne vôbec neprekáža, že tu sa nehrá až tak do tela."
V zámorí aj priemerní hráči zarábajú ročne státisíce dolárov. Počas štrajku sa ich príjem v európskych kluboch scvrkne. Aj ten Bicekov.
"Nedá sa porovnať to, čo mám v Amerike a tu v Košiciach. A nechcel by som ísť ani do úplných detailov, vravieť koľkonásobne menej zarobím. Doma sme všetko prehodnotili, čo treba splatiť, lebo sú položky, ktoré musíme platiť aj v Amerike. My, hráči z NHL, sme však neprišli na Slovensko kluby zdrať. Sme tu preto, že sme tu vyrástli, tu nám dali šancu. Keby v Košiciach príležitosť neprišla, tak nie je ani NHL."
V košickej kabíne padla po Bicekovom príchode už aj prvá stávka.
"So Šimurdom sme sa dohodli, že v každom zápase hráme o 20 korún. Kto dá v stretnutí viac gólov, prilepší si o 20 korún. Keď dáme po góle obaja, tak ako s Popradom, každý dá do banku dvacku, v ďalšom stretnutí sa hrá o 40 korún," aj takto sa navzájom hecujú Košičania. V Amerike i na Slovensku sa po premiérovom góle platí. V zámorí trebárs tisíc dolárov, v Košiciach kartón piva.
"Zápisné bude určite, mužstvo pozvem na nejaký dobrý obedík. Keď príde ďalší hráč, tiež bude musieť poplatiť. Ja ostanem pri tom obede, keby som dostával plat v dolároch, tak sa môžeme baviť o amerických zvykoch. Teraz je však lockout, musíme sa preorientovať na slovenské zvyky," zasmial sa 25-ročný útočník, keď sme ho podpichli, čo aj tu nedá do banku tisíc dolárov.
Už pred pár týždňami vravel, že dodnes má v pamäti skvelých košických fanúšikov. Poklonu im zložil aj po prvom domácom vystúpení.
"Boli výborní. A to aj napriek tomu, kde sa momentálne hokej hrá. Ja len dúfam, že sa v dohľadnom čase postaví nový štadión, divákov bude môcť prísť neporovnateľne viac, to bude potom atmosféra," živo si vie predstaviť zaplnenú 10-tisícovú hučiacu arénu. A Košičan by si zase vedel predstaviť Biceka pôsobiaceho práve v nej.
"Ťažké je teraz zamýšľať sa nad tým, čo bude, ale strašne rád by som si na novom štadióne zahral. Vraví sa, že treba žiť zajtra, ale raz by som sa tu chcel vrátiť."
