čoskoro definitívne rozpustia v strane Smer, čím sa naplní jeden z politických snov Roberta Fica. Ten tlačil na mimoparlamentných socialistov, aby sa zrušili a integrovali so Smerom fakticky od volieb. Robil to dokonca aj pred septembrom 2002, to však ešte mali Koncoš, Volf a Ftáčnik väčšie ambície. Dnes sa život týchto subjektov dá označiť ako veget len vo veľmi extenzívnom význame tohto slova.
Prekvapí preto sotvakoho, že Robert Fico a Ľudovít Petrák (aktuálny predseda SDĽ) včera ohlásili rokovania o "zmluvnej podobe fúzie". Pri tejto forme treba paradoxne konštatovať, že ide ešte o úspech SDĽ. Na zjazde SDĽ v apríli 2003 im totiž Fico suverénne ponúkal integráciu formou individuálnych vstupov jednotlivých členov, pričom na rozhodnutie vymedzil čas "niekoľkých mesiacov, pretože politické udalosti neumožňujú celé roky diskutovať o integrácii". No - diskutovali rok a pol a ešte nie sú na konci.
Postkomunisti sa nesplašili a Fico musel predĺžiť ultimátum, pričom ponúka - pre mnohých prekvapivú - zmluvu. Tá síce nič nemení na fakte, že SDĽ zanikne a zlúčená strana sa bude volať, veľmi pravdepodobne, Smer-sociálna demokracia (keďže Smer-tretia cesta sa už Ficovi nepáči). Podmienky však budú výhodnejšie: Europoslanec Juraj Maňka nezostane asi jediný člen SDĽ, kto sa na Ficovom chrbte kamsi vyvezie (bol tretí na kandidátke vo voľbách do EP). Predseda Smeru pritom vždy zdôrazňoval, že žiadne personálne ponuky v súvislosti s integráciou dávať nebude. Veľké reči, slabé skutky; dôvodom Ficovej ústretovosti nie sú ani mikroskopické percentá SDĽ, o ktoré sa uchádza, ba ani len členstvo v Socialistickej internacionále, ku ktorému sa dostane, ale niečo vážnejšie a atraktívnejšie: SDĽ je najbohatšou politickou stranou na Slovensku. A to dokonca suverénne, vo výročnej finančnej správe za rok 2003 udala svoj majetok na 49 miliónov. (Nemusí byť všetko nakradnuté z čias, keď bola vo vláde - mala po kom dediť.) Smer je podstatne chudobnejší - majetok len 21 miliónov a dlhy za voľby k tomu. Takže začína byť zrejmé, prečo dostane pán Petrák zmluvu a s ňou pravdepodobne voliteľné miesto pre seba a dvoch-troch ďalších priateľov na kandidátke... Dobrá nevesta - len keby nebola taká ošklivá a nepoužiteľná...
Rovnaké šťastie už nemá Sociálnodemokratická alternatíva, v ktorej sa tiež schyľuje k rozuzleniu. Krajský snem v Košiciach odhlasoval integráciu, ktorá síce prešla len o jeden hlas, podobné verdikty sa ale očakávajú aj inde. V SDA nemajú veľmi na výber - Smer rozkladá stranu tým, že ponúka podporu členom, ktorí dnes pôsobia vo volených funkciách. To je prípad košického primátora, ktorý musí opäť meniť tričko, ak sa chce nechať zvoliť za župana. Keby zostal v SDA, čerešne mu veru nepokvitnú... SDA teda môže prežiť, príde ale aj o tých štyroch viditeľných ľudí, ktorých ešte má. Ftáčnikova partia nemá šancu na žiadnu zmluvu so Smerom, keďže je nemajetná - z SDĽ odišli s holými zadkami, vzali si len poslanecké mandáty a ministerské funkcie, ktoré dávno vypršali...
Podobne ponižujúca bude aj dohoda s SDSS, teda s Jaroslavom Volfom, o ktorej už tiež debatujú aspoň rok. Zaujímavejšie ako techniky a úplatky integrácie vyzerajú dôsledky tohto "luxovania" na ľavej strane politickej scény. Nuž, na Slovensku sa tzv. eurokonformnej socialistickej ľavice nedožijeme pravdepodobne ani najbližších 5 (10?) rokov. Niežeby SDĽ, SDA či SDSS boli nejakou perspektívou, ale akási latentná možnosť, že z ich útrob povstane nejaký mladý vodca-socialista tu bola. Smer má do normálnej ľavice ďaleko a kým ho bude viesť Fico, ďaleko aj zostane. A zostane aj Fico na stoličke predsedu - po roku 2006 aspoň jedno volebné obdobie ešte dosť pravdepodobne. Ťažko si totiž predstaviť, že by voľby prehral na hlavu, povedzme so ziskom 10-15 percent. Nedávno udal ako svoj najnižší cieľ, pod ktorým by zvažoval odstúpenie, 18 percent. Jediná možnosť, ktorá by ho mohla zničiť, je, že spadne opäť do opozície.
To, že Fico totálne vyčistí ľavobok, teda len vyhraní úpadok slovenského politického systému. Situácia, keď vľavo zostane už iba KSS, je skrátka nezdravá. Nie preto, že by sme na Slovensku štandardných socialistov nejako urgentne potrebovali. To vôbec nie - ľavicové recepty ešte nikde k väčšiemu bohatstvu a šťastiu nepomohli (západná Európa je bohatá nie zásluhou, ale napriek vládam ľavice). Degenerovaná polovica politického ihriska však ubližuje aj druhej strane, ktorú nestimuluje žiadny tlak, aby sa znormálnila. Skutočnosť, že na Slovensku nie je konkurencieschopná alternatíva vládnej politike, nesmierne škodí krajine ešte aj vtedy, ak tá alternatíva je dobrá len ako opozícia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
