prieskumné lietadlo Saab SF37 Viggen a americké cvičné lietadlo Northrop AT-38B Talon.
Lietadlo Saab SF37 Viggen je jednou z rodiny lietadiel, vyvinutých v rámci projektu Systém 37. S vývojom týchto lietadiel sa začalo na začiatku 60. rokov minulého storočia. Cieľom bolo vyvinúť lietadlá, ktoré by nahradili typ Saab 35 Draken a ktoré by tvorili integrálnu súčasť švédskeho systému protivzdušnej obrany, nazvaného STRIL 60. Dôležitými požiadavkami bola možnosť krátkeho vzletu a pristátia a vysokej obratnosti. Po rozsiahlom výskume prijala firma Saab pomerne neobvyklú koncepciu nového lietadla, ktorá zaručovala splnenie všetkých požiadaviek. Táto koncepcia sa nazýva "kačacia" a vyznačuje sa tým, že pred hlavným krídlom tvaru delta sú umiestnené menšie krídla, ktoré majú tiež trojuholníkový tvar. Týmto usporiadaním nosných plôch sa dosiahol vysoký vztlak aj pri nízkych rýchlostiach, takže Viggen potrebuje na vzlet rozjazd len na dráhe okolo 500 metrov. Na pristátia potrebuje Viggen dráhu dĺžky 500 až 1 000 metrov. Tieto vlastnosti umožňujú Viggenom štartovať aj z núdzových letísk a z vybraných úsekov ciest a diaľnic. Pilot sedí na vystreľovacej sedačke typu nula-nula, čo znamená, že môže opustiť lietadlo v nulovej výške a pri nulovej rýchlosti (teda lietadlo stojace, alebo rozbiehajúce sa na dráhe). Motor lietadla vyvinula firma Volvo, a to na báze amerického dvojprúdového motora Pratt&Whitney JT8D-22. Istou zaujímavosťou je, že Viggen mal byť pôvodne dvojmiestny, pričom druhým členom posádky mal byť operátor elektronických a zbraňových systémov. Ukázalo sa však, že švédske letectvo nedisponuje dostatočným počtom kvalifikovaných operátorov, a preto bolo lietadlo vystrojené takým automatizovaným počítačovým systémom, aby ho dokázal obsluhovať len pilot. Prvý zo siedmich prototypov nového lietadla vzlietol na svoj prvý let 8. februára 1967. Prvou sériovou verziou bola bojová (útočná) verzia AJ37. Prvé lietadlo tejto verzie bolo do služieb švédskeho vojenského letectva zaradené 21. júna 1971. Celkovo bolo vyrobených 110 lietadiel tejto verzie. Začiatkom roka 1979 bola do služieb letectva zaradená stíhacia verzia JA37. Celkovo bolo vyrobených 149 týchto lietadiel, pričom posledné bolo dodané v roku 1990. Dvojmiestnych cvičných verzií SK37 sa vyrobilo 18 kusov. Do Košíc priletela prieskumná verzia SF37 (symbol SF znamená Spanning Foto, čiže fotoprieskum). Prototyp tejto verzie vzlietol po prvý raz 21. mája 1973. V porovnaní s verziami Aj a JA má prieskumná verzia SF upravenú prednú časť, v ktorej je namiesto navádzacieho radaru zbraňových systémov umiestnených sedem kamier, a to jedna infračervená, dve na snímanie z veľkých výšok a štyri na snímanie z malých výšok. Celkovo bolo vyrobených 26 lietadiel verzie SF37. Poslednou verziou Viggena je námorná prieskumná verzia SH37, vystrojená vyhľadávacím radarom v nosovej časti trupu. Viggen disponuje siedmimi závesníkmi, na ktorých môžu byť zavesené rakety protilietadlové rakety Sidewinder, rakety Maveric na ničenie pozemných cieľov, bomby rôzneho kalibru a kontajnery s prieskumným zariadením. Lietadlo Saab 37 Viggen má rozpätie krídiel 10,6 m, jeho dĺžka je 16,3 m a výška 5,6 m. Na pohon lietadla slúži prúdový motor Volvo RM8A s maximálnym ťahom 115,5 kN. Prázdne lietadlo má hmotnosť okolo12 ton, maximálna vzletová hmotnosť je približne 17 ton. Vo výške 11 000 metrov dosiahne Viggen maximálnu rýchlosť M2, čo je dvojnásobná rýchlosť zvuku (2 125 km/h). V prízemnom lete dosiahne Viggen maximálnu rýchlosť M1,2, čo je 1 460 km/h. Dostup lietadla je 18 300 metrov. Viggen dokáže vystúpať do výšky 11 000 metrov za menej než dve minúty.
Druhým prírastkom v zbierkach košického leteckého múzea je cvičné lietadlo AT-38B Talon. Počiatky tohto lietadla siahajú do polovice 50. rokov minulého storočia, keď americká firma Northrop začala s výskumnými prácami, ktorých výsledkom bol návrh taktického stíhacieho bombardéra N-156F a jeho dvojsedadlovej cvičnej verzie N-156T. Vývoj týchto lietadiel pokračoval na náklady a riziko firmy až do doby, keď americké letectvo (USAF) sformulovalo požiadavky na nové nadzvukové lietadlo pre základný výcvik. Týmto požiadavkám vyhovoval návrh N-156T a v roku 1956 získala firma Northrop zmluvu na dodávku nových cvičných strojov pre USAF. Prototyp nového cvičného lietadla, označeného T-38 Talon, vzlietol po prvý raz 10. apríla 1959. Prvé sériovo vyrobené lietadlo vzlietlo v januári 1960. Do služby školiaceho strediska USAF na leteckej základni Randolph bol prvý Talon zaradený 17. marca 1961. Talon je prvým nadzvukovým lietadlom, navrhnutým špeciálne pre výcvik pilotov. Na lietadlách T-38A sa naučilo lietať vyše 60 000 pilotov. Budúci piloti sa na lietadlách Talon učia lietať nadzvukovou rýchlosťou, v noci a podľa prístrojov, lietať vo formácii a základy akrobacie. Americká kozmická agentúra (NASA) používa lietadlá Talon na tréningové lety astronautov a ako pozorovacie a sprievodné lietadlá pri letoch raketoplánov. Kvôli vynikajúcim vlastnostiam a nízkym prevádzkovým nákladom používala v rokoch 1974 až 1983 lietadlá Talon aj známa americká akrobatická skupina Thunderbirds. Na jeseň roku 1961 vytvorila pilotka Jacqueline Cochranová so sériovým lietadlom T-38A osem rekordov. Piloti z rôznych krajín NATO konajú výcvik na lietadlách Talon na základni Sheppard. Okrem prototypu a predsériových lietadiel bolo do ukončenia výroby v roku 1972 vyrobených 1 139 lietadiel Talon. Lietadlo T-38 má rozpätie krídiel 7,7 m, jeho dĺžka je 14,14 m a výška 3,92 m. prázdne lietadlo má hmotnosť 3 254 kg, maximálna vzletová hmotnosť je 5 361 kg. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory General Electric J85-GE-5, každý s maximálnym ťahom 17 kN. Vo výške 11 000 metrov dosiahne Talon maximálnu rýchlosť M1,3, čo je okolo 1 380 km/h. Počiatočná stúpavosť lietadla je úctyhodných 172 metrov za sekundu. Dostup lietadla je 16 600 metrov, dolet s maximálnou zásobou paliva je 1 760 km. Inštruktor a študent sedia za sebou na vystreľovacích sedačkách. Vďaka rozsiahlemu modernizačnému programu rozhodlo velenie amerického letectva, že lietadlá Talon sa budú používať až do roku 2010. Do Košíc bola dovezená (v rozloženom stave) verzia AT-38B, ktorá môže niesť zbrane na výcvik streľby a ktorá slúži na prípravu pilotov stíhacích lietadiel F-15, F-16 a F-111. "Košický" Talon bol vyrobený v roku 1964 a naposledy lietal na leteckej základni Holoman v Novom Mexiku.
Patrí sa ešte spomenúť, že Viggen i Talon patria do tzv. galérie prezidentských lietadiel, pretože získanie oboch lietadiel je výsledkom úsilia exprezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera.
Mimochodom, viete čo znamenajú názvy Viggen a Talon? Slovo viggen by sme mohli preložiť ako "hromoblesk" (čiže dokopy blesk aj jeho sprievodný hromový zvuk), no a Talon je pazúr dravca.
Na to, aby ste si mohli Viggen i Talon pozrieť zblízka, si musíte však ešte nejaký čas počkať, pretože košické letecké múzeum je v súčasnosti kvôli rekonštrukcii zatvorené.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
