záujmy ruskej spoločnosti InterRAO. Jeho správanie po verdikte komisie, ktorá určila za najlepšiu ponuku talianskeho Enelu, však toto podozrenie značne oslabuje. Vyhlásenia, ktorými Rusko neprípustne vstupoval do záverečnej fázy výberu, to síce neospravedlňuje, ale ich vysvetlenie sa musí hľadať asi inde. Pravdepodobne vo fakte, že politicky celkom nedozrel na funkciu, ktorú obhospodaruje.
V piatok má minister oznámiť, ktorého zo záujemcov odporučí vláde ako strategického investora. Teda či poslúchne názor komisie, alebo navrhne iné riešenie. Keďže Rusko nedokáže ani chvíľu mlčať, zo signálov, ktoré vysiela, je veľmi pravdepodobné, že s poradným zborom, čo si sám vybral, do konfliktu nepôjde. Ponuku Enelu obhajoval veľmi razantne napríklad v rozhlasovej debate s tieňovým premiérom HZDS Tiborom Mikušom, ktorý je bývalým riaditeľom SE. Dôležité je, že s preferenciou Talianov nemajú problém ani nezávislí experti a odborní novinári (napr. týždenník Trend), ktorých ťažko podozrievať, že by korporatívne podľahli masívnemu lobingu.
Treba kvitovať, že na rozdiel od bývalých megaprivatizácií sú veci pre verejnosť relatívne veľmi transparentné; bolo deklarované, že 90-percentnú váhu v kritériách súťaže má cena, a keďže Taliani ponúkli 840 miliónov eúr proti 690 miliónom ČEZ-u, pochybnosti o správnosti výberu môžu byť len minimálne. Aké "extrabuřty" by v zostávajúcich 10 percentách museli Česi ponúknuť, aby prebili 6 miliárd (Sk) rozdielu v cenovej ponuke? Napríklad, že budú predávať elektrinu na Slovensku za polovicu trhovej ceny - to by azda tromflo rozdiel vo finančnej ponuke...
V prospech Enelu hovoria i ďalšie fakty; je to spoločnosť podstatne silnejšia ako ČEZ, s tretím najvyšším obratom na európskom trhu, čiže investične perspektívnejšia. Politicky významné tiež je, že sám Enel sa bude čoskoro privatizovať predajom 20% akcií cez burzu, keďže podmienkou súhlasu KDH je, aby nadobúdateľ SE nebol s väčšinovým podielom štátu (obávajú sa uprednostňovania strategických záujmov iného štátu). Zdalo by sa teda, že Rusko a po ňom vláda nebudú mať ťažké rozhodovanie. Najmä ak sa experti zhodujú aj v tom, že 34 mld. Sk v talianskej obálke je suma nadstrelená a všetkými doterajšími manažmentami desaťkrát vytunelované elektrárne (so záväzkami 70 mld. Sk) takú hodnotu ani nemajú.
Česi však boj o SE nevzdávajú a cez rôzne mediálne kanály dávajú na známosť, že minister by mal odložiť rozhodnutie a otvoriť akési ďalšie kolo rokovaní, alebo odporučiť vláde ďalšie jednanie s oboma investormi. Kúzlo českej nezlomnosti je v tom, že ČEZ sa evidentne kloní k myšlienke zvýšiť vlastnú cenovú ponuku. Rusko (Pavol) logicky argumentuje, že v takomto prípade by musel prizvať do baráže aj Rusov, ktorí skončili v tendri tretí. Pre vládne strany, ktoré práve vedú krvavú hádku s Miklošom o rozpočtové miliardy, však môže byť licitácia ČEZ-u celkom sympatická. Napokon, prečo nie - nech licitujú a ukážu, že nezávislí experti sa mýlia, keď hovoria, že trhová cena SE nedosahuje ani výšku ponuky Enelu. Slovenský daňový poplatník môže len kvitovať, ak vytlačia cenu čo najvyššie.
Takýto lukratívny scenár však vyvoláva u laika niekoľko vzrušujúcich otázok. Ak naozaj platí, že najsilnejším kritériom s 90-percentnou váhou pri rozhodovaní je cena, nebola lepším riešením ako komplikovaný medzinárodný tender verejná aukcia? Načo je nám privatizačný poradca, ktorý skasíruje províziu v ráde stomiliónov? Tomu, že 34 miliárd je viac ako 28, predsa rozumie aj každý poslanec národnej rady, na to netreba poradcov. Isteže, dražba je veľké zjednodušenie, čisto finančný investor bez skúsenosti v energetike by bol rizikový. Verejná aukcia sa však dala vypísať výlučne pre záujemcov z oboru a odborno-technické parametre ponúk (tých 10 percent) posudzovať dodatočne. Čosi také sa teraz deje - v cieľovej rovinke jasne vedie najvyššia ponuka a Rusko študuje dodatočné podmienky.
Dôvodom, prečo by sme mali fandiť predsa len Enelu, je úžasný strach slovenských záujmových skupín pred Talianmi. Predseda Klubu 500 Soták a veľký expert Mikuš z HZDS sú za neprivatizovanie SE, ale ak už sa nedá inak, tak nech je kupcom ČEZ. Bolo by zaujímavé vedieť, aké kšefty a komu uniknú, ak prídu Taliani. A prečo si myslia, že s ČEZ-om sa dohodnú. Fakt je ten, že nič tak nekompromituje ponuku Čechov, ako Mikušove sympatie. Najlepšie na celej veci je jeho vyvyšovanie sa nad každého - on je odborník, Rusko mu nemá čo povedať, on všetko vie lepšie. A fakt, v rozhlasovej debate sypal z rukáva čísla a všemožné detaily. Ale pozor - ľuďom, napojeným na elektrárenský biznis, sa nesmie veriť z princípu. Ako ktorejkoľvek inej záujmovej skupine. Mikušovi ide o gate a podľa toho treba posudzovať aj jeho argumenty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
