"Aktivity týchto firiem majú nesporne úžernícky charakter," píše sa v nej.
V dokumente sa však nespomína ani jedno konkrétne meno. Mená firiem neoznačili ani predstavitelia štátu.
Firmy si klientov hľadajú v sociálne slabších vrstvách obyvateľstva, ktoré však majú istý majetok. Úroky v riadne uzatvorených zmluvách stavajú dlžníkov podľa správy do "výrazne nerovnovážneho postavenia". Keď klient nedokáže úver splácať, "veľmi rýchle podávajú podania na súdy a tieto veľmi rýchle rozhodujú o exekučných tituloch na majetok voči dlžníkom", hovorí vládna analýza.
Na príprave správy sa podieľala aj Generálna prokuratúra. Jej šéf Dobroslav Trnka hovorí, že spolupracovala aj na časti o úžerníckych firmách, nevedel však povedať, či firmy vyšetrujú a v akom štádiu vyšetrovanie je.
Prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak nevie o tom, že by niektoré zo spoločností, ktoré požičiavajú peniaze, naplnili skutkovú podstatu trestného činu úžery.
"Také prípady zrejme sú, ale problém nie je v legislatíve, pretože trestný čin úžery už rieši súčasný Trestný zákon," hovorí zas minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Trestne u nás nemožno stíhať celú firmu, ale iba konkrétneho človeka. V tomto prípade by ním mohol byť napríklad konateľ firmy.
Hoci odsúdených úžerníkov je u nás minimum, vicepremiér Pál Csáky si myslí, že by ich mohli odstrašiť prísnejšie tresty. V parlamente už je návrh úplne nového Trestného zákona, so sprísnením postihov za úžeru však nepočíta. Lipšic tam vidí priestor pre poslancov a ich návrhy.
Minister vnútra Vladimír Palko je spokojný s prácou polície pri odhaľovaní úžery, lebo tento rok vyšetrila 94 prípadov. Palko vyzval súdy, aby využívali možnosť ukladať prísnejšie tresty. Doterajšia prax je taká, že drvivá väčšina odsúdených skončila iba s podmienečným trestom.
(rp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
