zápasu Rudolfa Zajaca o presadenie svojho plánu sa zúročili v šestici zákonov, ktoré deravému a smädnému systému určite prospejú. Že do akej miery - tak to je otázka.
Minister ešte celkom oslavovať nemôže, verdikt NR SR asi nie je konečný. Bolo by totiž veľmi veľké prekvapenie, keby nenasledovalo prvé vážne politické veto prezidenta Gašparoviča. Práve v tejto súvislosti vyniká ako prioritný odkaz utorka a stredy politická podpora Zajacových zákonov. To, že reforma prešla nečakane hladko, značne otupuje ostrie prípadného prezidentského veta. Pokiaľ sa niečo politicky zlomového nestane, skóre nad 80 hlasov pre všetkých 6 noriem je dobrým východiskom, že aj v repríze sa nájde potrebných minimum 76 (nadpolovičná väčšina všetkých poslancov).
Ukázalo sa, že ťažké zdravotnícke zákony nerozlomili vnútorne vetchú koalíciu, z ktorej sa vytrhla len Košičanka Sabolová. Naopak vrazili klin do opozično-nezávislého poľa. Rozhodujúca bola podpora nezávislých pôvodom z HZDS. Pánboh im to zaplatí - ak už neplatil niekto iný. Tieň politického kšeftovania však zostane nad parlamentom nezávisle od mena a určenia toho-ktorého zákona. Prekvapilo pozitívne hlasovanie Hanzela zo Smeru - ide o prvé vážne porušenie straníckej disciplíny u Fica. Uvidíme, čo s rebelom urobia. Výzva na odovzdanie mandátu by však len potvrdila, že opozičná politika Smeru je strihnutá zápalom fanatikov. Hrozba podania na Ústavný súd, až sa zákony naozaj objavia v zbierke, je symptómom rovnakej diagnózy. Až na hranu noža - ešteže sa s tým nedá ísť až do Štrasburgu. V hlasovaní sa vyplavil aj rozštep Slobodného fóra - radikálnu líniu Martinákovej odmietol nielen Šimko, ale aj Ivanko. Nie je jasné, aké následky spor vyvolá dovnútra strany. Isté je, že smerom von je rozkol na kľúčových zákonoch veľmi zlým signálom.
Zajacova reforma posúva zdravotníctvo dopredu. Svoj víťazný pokrik, že "otočili sme Titanik, nenarazíme do ľadovca a naše zdravotníctvo bude jedno z najlepších", by mal ale tlmiť. V prvom rade preto, lebo netrpíme všetci amnéziou. (Mimochodom - bude plne hradená či sa bude priplácať?) Nebolo to totiž ani tak dávno, čo sa nechal počuť, že ak sa zákony neschvália, "pôjdeme ďalej, nebude to katastrofa". Zrejme si pripravoval pôdu na zotrvanie v kresle, keby neuspel. Len je zaujímavé, že keď ho lámu pochybnosti, tak "pôjdeme ďalej", keď už vyhral, tak "otočil Titanik".
Kde je pravda? Katastrofa je vec pohľadu a definície. Pretrvávanie dnešného stavu by ale bolo strašné. Systém je zdochlý, ryžujú na ňom len privilegovaní pasažieri v obci lekárov, distribútorov, výrobcov, manažmentov nemocníc i poisťovní. Rozkráda sa neskutočne, 40 percent prostriedkov vložených do zdravotníctva sa vyparuje bez úžitku. To vieme - ale čo sa zmení? Po obrovskom množstve ústupkov, ktoré minister musel strpieť, je ťažké z voleja mudrovať a kvantifikovať. Isté je, že veci sa posunú, ale najskôr ani Zajac sám nemá tušenie, koľko z reformy zostalo reformou a koľko sa ako reforma už iba tvári. Konkrétne: Z poisťovní budú akciové spoločnosti, čiže pôjdu podľa obchodného zákonníka, čo je skvelé. Dve najväčšie ale zostanú stopercentne štátne. Akú pointu má štátna akciová spoločnosť okrem toho, že je medzikrokom k privatizácii? Ako bude fungovať štátna akciová spoločnosť, ktorá nie je na privatizáciu, ale na večnosť? Iné: V nemocniciach si štát musí ponechať 51 percent. Otázka znie, kto normálny investuje do firmy, kde má väčšinu (a teda aj v manažmente) štát? Obce, vysoké školy, vúcky? A to sú čo za podnikatelia? Iné: Poisťovne si nebudú vyberať poskytovateľov, musia uzavrieť zmluvy s každým lekárom. Fajn - budeme mať slobodnú voľbu lekára. Načo je ale sloboda voľby, ak neexistuje verejne prístupné hodnotenie kvality lekárov? Takéto informácie majú iba poisťovne, pacient sa k nim nedostane. Na základe čoho má voliť?
Nikde nie je napísané, že nič lepšieho, než bol Zajacov originál, sa nedalo vymyslieť. Štrnásť rokov tu však nepredložil nikto vôbec nič. Pozmeňovacie návrhy, ktoré boli ako kompromis medzi ministrom a koalíciou prijaté, zvyšujú štátnu reguláciu a znižujú trhové prvky v systéme. Bude to hybrid - zostáva pluralita poisťovní, ale segment, o ktorý môžu medzi sebou súťažiť, zostáva úzky. Dokáže niekto normálnym rozumom vysvetliť, prečo majú byť aj naďalej dve štátne poisťovne, prečo nestačí jedna, keď stopercentný "vlastník" je ten istý?
Zmeny sú celkove k lepšiemu už len preto, lebo k horšiemu z dnešného ísť ani nemôžu. Celkom iste je v týchto zákonoch dosť pridanej hodnoty. Tipovať mieru verejného dobra, ktorá z toho vzíde, je však v tejto chvíli ťahanie zajaca z klobúka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
