doteraz, aby sa predišlo jej zneužívaniu. Európska komisia včera navrhla novelu smernice o pracovnom čase, ktorá predpokladá, že na prekročenie 48-hodinového limitu už nepostačí len dohoda jednotlivca so zamestnávateľom, ale nevyhnutný bude kolektívny súhlas zamestnancov, odborov či sociálnych partnerov. V niektorých prípadoch (keď neexistuje kolektívna dohoda či odbory) bude stačiť individuálna dohoda pracovníka so zamestnávateľom.
Ďalšou zmenou v smernici je predĺženie referenčného obdobia, z ktorého sa počíta priemerná dĺžka pracovného týždňa, zo súčasných štyroch mesiacov na jeden rok. Návrh tiež predpokladá, že do dĺžky pracovného času sa nebude započítavať čas, ktorý pracovník strávi v pohotovosti hoci aj v mieste zamestnania, ale nepracuje. To sa týka napríklad lekárov, záchranárov či hasičov.
Ďalšou novinkou je, že náhradný odpočinok po práci nebude musieť dostať zamestnanec hneď, ale v priebehu 72 hodín. Návrh zmien smernice z roku 1993 predloží teraz Európska komisia Európskemu parlamentu a členským štátom EÚ (Rade EÚ), ktoré majú v rukách konečné rozhodnutie. Cieľom smernice o pracovnom čase je chrániť zamestnancov pred prácou nad rámec 48-hodinového pracovného týždňa bez ich súhlasu. Dobrovoľné nadčasy by však nemala ohroziť. Podľa komisára pre sociálne veci Stavrosa Dimasa je včerajší návrh vyvážený, zachováva hlavný cieľ chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zároveň je dostatočne pružný, aby vyhovoval potrebám modernej ekonomiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
