snehoch alebo dažďové letné a jesenné po výdatných dažďoch a ľadové spôsobené zmenšením prietočnosti koryta, kedy chod ľadu vytváral bariéry a zátarasy a tie vzdúvali hladinu vody do značnej výšky. Povodne boli aj na mnohých potokoch pri východoslovenských obciach, odkiaľ odnášal mostíky a lávky, na Ondave, Toryse a Hornáde, odkiaľ odnášal mosty a voda doširoka zaplavovala pôdu aj obydlia. O povodniach sa zachovali písomné doklady, kde sa uvádza prietok vody a výška vodnej hladiny.
Na Slovensku to bol Dunaj a Váh a iné väčšie toky, ohrozujúce okolie. Medzi množstvom povodní na Dunaji, boli najväčšie v rokoch 1012, 1210, 1501, 1572, 1578, 1787, 1899, 1954, kedy prietok prekročil hranicu 10 tisíc kubických metrov za sekundu. Najničivejšia povodeň bola v roku 1965. Na Dunaji boli aj katastrofálne, ľadové povodne ako najstaršia tohto druhu písomne doložená v roku 1501. Poodľa údajov v Rakúskych záznamoch bola úroveň hladiny vo Viedni o 1,8 - 2 m vyššia ako pri povodni v roku 1954 (prietok 10 400 m3 za sekundu). Povodňové prietoky z roku 1501 boli najvyššie v histórii veľkých povodní a podľa rakúskych hydrológov je pravdepodobnosť výskytu takejto povodne raz za tritisíc rokov.
Prvé záznamy v bratislavských mestských protokoloch sú z roku 1526, kedy voda zaplavila ulice aj vzdialenejšie námestia. Niekoľko záplav prekvapilo mesto v noci. V tme a pri slabom verejnom osvetlení vznikla medzi ľuďmi panika, v ktorej prišlo o život 53 osôb. Dunaj mal v tom čase rozvetvené koryto do viacerých ramien, hrádze boli nízke a nesúvislé a nedostatočne chránili mesto pred povodňou. Ďalšie veľké povodne postihli Bratislavu v rokoch 1721 a 1787. V roku 1797 bola hladina Dunaja 940 cm a prietok nad 10 tisíc m3 za sekundu. Takýto stav vody spôsobil pretrhnutie rozostavených hrádzí na rieke Nitra a dunajských hrádzí pri Veľkom Léli (dnes Zlatná na Ostrave) a v Gónyi v Maďarsku, pričom bolo zaplavených 35 tisíc hektárov územia. Katastrofálna zimná povodeň bola na Dunaji v roku 1809, kedy ľadové kryhy vytlačené z koryta Dunaja zvalili v Bratislave viac domov a v Petržalke všetky budovy. Ďalšiu záplavu v roku 1837 vyvolali opäť dve ľadové bariéry. V starej regionálnej tlači je správa o stúpnutí hladiny Dunaja o 518 cm, čo zapríčinila ľadová povodeň a voda zaplavila domy až v centre mesta. Podľa značiek po vode na domoch dosiahla hladina Dunaja takmer desať metrov.
Ničivé boli aj vody Váhu, ktoré sa vyliali v roku 1683 a zaplavili obce v jeho údolí. Katastrofická bola povodeň v roku 1813, kedy zničila takmer všetky obce v údolí Váhu a smrť vo Váhu našlo 243 ľudí. Zahynulo aj vyše 2 tisíc kráv, 812 koní, 7952 oviec, 2254 ošípaných a 350 somárov, zničených bolo 17 400 meríc ornej pôdy.
Rieky sa vylievali aj napriek stavbe a údržbe protipovodňových hrádzí. Na čo dbali dokonca samotní panovníci. Kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1426 vydal písomný rozkaz, v ktorom prikazuje poskytovať bezplatne pracovné sily na ich stavbu a údržbu. Podobný dokument vydaný kráľom Maximiliánom v roku 1569 nariaďuje obyvateľom povinne sa zúčastňovať na budovaní hrádzí a ich rekonštrukcii a to šesť dní v roku. Pravidelná protipovodňová činnosť v Podunajskej nížine sa datuje od 18. storočia. Odvtedy na Dunaji postupne budovali hrádze a v druhej polovici 19. storočia ho zregulovali. Podobne sa postupovalo aj na ostatných tokoch, kde hrozili povodne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
