na juhozápade Malej Ázie, obývanej kmeňmi Lýdov. Lýdska ríše mala veľmi vyspelý obchod a čo je doložené, ako prvý štát razila svoje mince. Prvé lýdske mince objavili archeológovia na začiatku storočia v ruinách chrámu bohyne Artemis v Efeze, ktorý patril k siedmim divom sveta. Boli zo zlata malé presne odvážené s vyrazenými obrazmi leva alebo iných šeliem. Boli to znaky bohatých lýdskych občanov. V niekdajšom centre tejto ríše v Sardách (dnes je to súčasť západného Turecka) objavil koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia americký archeológ pri vykopávkach časť nádoby s úžasným obsahom - kúskami tenkej zlatej fólie, zlaté zrnká a zvyšky zlatých tehličiek. Archeológovia pri ďalšom skúmaní usúdili, že objavili pri tomto náleze starovekú rafinériu zlata. Bola priamo v Sardách, o ktorých nádhere, bohatstve a prepychu sa rozprávali legendy.
Postup výroby zlata zaznamenal grécky zemepisec Agatharchides, ktoré upresnili odborníci Britského múzea podľa nedávnych archeologických nálezov tiež v Sardách. Na zlatých tehlách a úlomkoch taviacich hrncov a kotlíkov našli chemické zvyšky aj dôkazy, z ktorých zrekonštruovali vtedajšie postupy. Podľa nich lýdski taviči zlata naplnili obyčajný hlinený kotlík vrstvami zlata, poprekladali ich vrstvami morskej soli, kotlíky uzavreli hlinou a dali ich na podstavce v peci, kde sa udržiavala stála teplota tesne pod 800 stupňami Celzia. Tento spôsob rafinácie trval päť dní a bol zdĺhavý. Rafinéria bola veľkým historickým úspechom a produkovala toľko zlata, že stačilo na výrobu mnohých desiatok tisíc mincí ročne. Odkiaľ brala Lýdia také množstvo zlata, to vysvetľuje tiež zemepisec Agatharchides, keď opisuje zlatonosnú rieku Pactolus.
Lýdii zostalo prvenstvo razenia prvých mincí na svete. Podľa jej vzoru začali raziť svoje mince ďalší mestá a štáty najmä mestské štáty v Grécku. Mali rôzne hodnoty a boli na nich vyrazené väčšinou obrazy gréckych bohov. Boli to práve grécke mince, ktoré potom natrvalo ovplyvnili Európu a postupne celý svet. V Egyptskom múzeu v Káhire sú mince zo 4. storočia pred n. l. s portrétom Alexandra Veľkého. Dal ich raziť potom, ako získal na svojich dobyvateľských výpravách obrovské množstvo zlata a striebra. Jeho mince sa rozleteli do celého sveta a dokorán otvorili dvere obchodu.
Autor: Pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
