činnosti. Nezachytil som všetko, čo bolo a je v mojom živote dôležité.
Zvlášť si spomínam na takzvaný Slovenský štát, rozklad Československej republiky a povojnovú činnosť ruských politických komisárov na východnom Slovensku. S tým sa spája príchod dr. Nemca do Mukačeva ako delegáta exilovej vlády v Londýne. S ním spolupracovali pán Peťura, obchodník Z Michaloviec, Juraj Pavlov a Vološin. Boli to veľmi dramatické udalosti.
Vtedy už začal tlieť vojnový požiar v Európe. Nemecko zbrojilo vo veľkom. Československá vláda videla nebezpečie, ktoré jej hrozilo z nemeckej strany. Strýko Juraj Pavlov mal v Humennom ostrý prejav proti nemeckej expanzívnej politike v Európe. V tom čase bol okresným náčelníkom v Michalovciach dr. Velgoš, s ktorým ujo úzko spolupracoval.
Hitler anexoval Rakúsko. Potom prišlo pripojenie Sudet. Slovenskí fašisti na čele s Ďurčanským, spolu s Karmazínom, ktorý vtedy pôsobil vo Viedni, pracovali na rozbití Československej republiky. V rámci tejto činnosti sa Ďurčanský a spol. domáhali vytvorenia Slovenského štátu...
Berlínskou dohodou medzi Hitlerom a Tisom Slovensko získalo svoju "samostatnosť" a stratilo tretinu južného Slovenska. Maďari obsadili časť východného Slovenska. Slovenský štát sa stal vazalom Hitlera.
Väčšina Slovákov sa s politikou slovenského štátu nestotožňovala. Jedni ušli do exilu, iní sa ilegálne zapojili do podzemnej činnosti. V nej som pôsobil aj ja. Bola to skupina Ing. Blahu, ktorá mala cez rádio spojenie s generálom Moravcom v Londýne, ktorý viedol špionážnu službu pre londýnsku čsl. vládu.
Juraj Pavlov sa stal za neuveriteľných okolností úradníkom Ministerstva vnútra na Slovensku. Tam boli zamestnanci, ktorí zostali verní Československej republike, ba našiel sa i kľúč, ktorý mu otvoril dvere. Tak sa stalo, že Pavlov, v poradí dvadsiatysiedmy na postup, bol povýšený prednostne na prvé miesto cez jednu noc. Už v tej dobe stal sa podozrivým, a preto bol preložený do Bardejova na okresný úrad ako aktuár. Býval u pani Nezveckej, ktorá pracovala v miestnej banke. Ujo bol od začiatku zapojený do partizánskej činnosti. A tu sa cítil v bezpečí.
Keď sa ruské vojská približovali k hraniciam Slovenskej republiky, ruskí politickí komisári NKVD tvrdili, že východné Slovensko, až po Poprad - Piprad, bude pripojené k SSSR, ako sa to stalo s Podkarpatským Ruskom. Vtedy Juraj Pavlov, pán Peťure a Ing. Dirhan, ktorý bol hlavným inžinierom v Trebišovskom cukrovare a za komunistov pôsobil ako profesor na univerzite v Košiciach, spoločne vypracovali plán, ako týmto úmyslom treba čeliť. Všetky národné výbory po dedinách a mestách na východnom Slovensku podpisovali prehlásenie, že východoslovenskí občania odmietajú pripojenie k SSSR a zostávajú verní Československej republike. Podpisovej akcie sa zúčastňovali desiatky východoslovenských študentov i ostatnej mládeže. Ak niektorí ešte z nich žijú, iste si radi spomínajú - ako aj ja, ako sme pomáhali zachraňovať našu svojbytnosť. Tieto prehlásenia národných výborov neskôr predložil dr. Nemec ruským politickým agentom a vláde v Moskve.
O tejto činnosti sa dozvedeli ruskí politickí komisári. Začala sa honba za signatármi. Dr. Nemec ich upozornil, že sú sledovaní ruskými agentmi. Obidvom sa podarilo uniknúť. Pavlov sa opäť uchýlil v Bardejove u pani Nezveckej a Peťura sa vrátil do Michaloviec. Hneď, keď ruské jednotky prekročili vrch Dargova a postupovali na stredné Slovensko, v Michalovciach sa zhromaždili občania jednotlivých dedín, aby si zvolili predstavenstvo okresu. Zhromaždenie viedol Václav David, ktorý celú vojnu pôsobil v Moskve. Pán farár Tomašula z Bánoviec, Pavlov, Peťura a pán Vološin sa zastávali demokratických volieb. Došlo k prudkým výmenám názorov. Komunista David nariadil ruským politickým komisárom, aby Pavlova, Peťuru a Vološina zaistili. Ja som to počul. Šiel som za strýcom. Povedal som mu, že na nich čaká ruská tajná polícia pri východe z obecného úradu, kde sa schôdza konala. Oboch som zadnými dverami previedol cez pole do Fišara (terajšia Vrbnica), kde prenocovali. Ujo sa "stratil, Peťura a Vološin zostali v Micalovciach. Po niekoľkých dňoch ich chytili a odvliekli do SSSR. Tam strávili niekoľko rokov a až na intervenciu prezidenta Beneša boli z väzení prepustení.
Československá republika po vojne sa dočkala oslobodenia a nezávislosti, ktorá však dlho nevydržala. V roku 1948 bol nastolený diktát Moskvy. Niektorí slovenskí politici sa uchýlili do exilu. Vo Washingtone sa ustanovila Rada slobodného Československa, ktorej som sa stal členom aj ja. A teda keď sa nepodarilo privlastniť si východ Slovenska územne, privlastnili si celú republiku - ideologicky a ďalšie polstoročie jej hranice a demokraciu "chránil" ostatý drôt.
Prečo sa vôbec vraciam do tých čias?
Aby sme vedeli, že dr. Nemec, Juraj Pavlov, profesor Dirhan a východoslovenská mládež tiež má zásluhu na tom, že sa Slovensko nestalo súčasťou Sovietskeho zväzu, ale Československej republiky. To až do doby, kedy ľud nemal vplyv na jej udržanie, ani nemal možnosť sa k rozdeleniu vyjadriť. Človek by nemal zabúdať a pripomínať treba. Dnes sa východ mení, ale spomienky zostávajú. Aj vďaka by mala zostávať cez porozumenie, že človek môže pomôcť otáčať kolesá dejín.
Andrej Valiska, bývalý spolupracovník dr. Martina Kvetku a člen Rady slobodného Československa vo Washingtone.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
